povadiť sa, -í, -ia dok. (s kým i bezpredm.) dostať sa s niekým do zvady, pohádať sa, poškriepiť sa: Vraniarka sa na smrť povadila s Ankou za družstvo. (Min.) Povadili sa dosť často. (Taj.) Celá dedina bola povadená pre tie medze (Krno) rozvadená.
vadiť sa, -í, -dia, rozk. nevaď sa nedoko. (bezpredm., s kým)
1. škriepiť sa, dohadovať sa, hádať sa (obyč. prudko, s krikom): v. sa o majetok, pre majetok; Čože sa zasa vadíte, počuť vás až v pitvore kričať. (Jégé) Musím ho utíšiť, lebo by sa nazdali, že sa vadíme. (Taj.) Vadia sa s tebou, že márniš čas. (Tim.) Nevaďteže sa nič po nič. (Kuk.)
2. nár. (na koho) hrešiť niekoho, nadávať niekomu: Mamička vadí sa na čeľaď. (Tim.);
opak. vadievať sa, -a, -ajú;
dok. povadiť sa i zvadiť sa