pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetok • popriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečia • trocha expr. pohašteriť sa • expr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedom • podohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoro • povadiť sa • posekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť sa • vyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sa • zraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosť • expr. pokasať sa • nár. požúriť sa (Podjavorinská) • pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)
povadiť sa p. pohádať sa
povadiť sa, -í, -ia dok. (s kým i bezpredm.) dostať sa s niekým do zvady, pohádať sa, poškriepiť sa: Vraniarka sa na smrť povadila s Ankou za družstvo. (Min.) Povadili sa dosť často. (Taj.) Celá dedina bola povadená pre tie medze (Krno) rozvadená.
vadiť sa, -í, -dia, rozk. nevaď sa nedoko. (bezpredm., s kým)
1. škriepiť sa, dohadovať sa, hádať sa (obyč. prudko, s krikom): v. sa o majetok, pre majetok; Čože sa zasa vadíte, počuť vás až v pitvore kričať. (Jégé) Musím ho utíšiť, lebo by sa nazdali, že sa vadíme. (Taj.) Vadia sa s tebou, že márniš čas. (Tim.) Nevaďteže sa nič po nič. (Kuk.)
2. nár. (na koho) hrešiť niekoho, nadávať niekomu: Mamička vadí sa na čeľaď. (Tim.);
opak. vadievať sa, -a, -ajú;
dok. povadiť sa i zvadiť sa