povšimnúť si -mne si -mnú si -mni si! -mol si -mla si -mnúc si -mnutý -mnutie (si) dok.
povšimnúť si p. všimnúť si 1
všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)
2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval
p. aj obtrieť sa
povšimnúť si, -ne, -nú, -mol (čo, koho, čoho, koho i so spoj. že) venovať pozornosť niečomu, všimnúť si: Majster si povšimol môj záujem. (Zúb.) Akéže šťastie ju (Etelku) čaká tu, na dedine, kto si ju tu povšimne? (Chrob.) Deti povšimli si otcovej hrozby. (Šolt.) Sprievodčík si Hanky ani nepovšimne. (Fr. Kráľ) Tomáš si povšimol, že Paulinka upiera pohľad stále na jedno miesto. (Tat.); prejsť popri niečom, niekom bez povšimnutia