povďačný príd. obyč. v spoj. byť p. prejavovať, pociťovať vďaku, byť vďačný: byť p. za poskytnutú pomoc; bol by som vám p., keby ...;
povďačnosť -i ž.
povďačný príd. (komu, komu za čo i bezpredm.) pociťujúci, prejavujúci vďačnosť, vďaku, vďačný: p. syn (Sládk.); Bola by som ti veľmi-veľmi povďačná. (Jégé) Budem ti naveky za to povďačná. (Stod.) Majster, som vám za to povďačný, že sa tak o mňa staráte ako otec. (Tat.);
povďačne prísl.;
povďačnosť, -ti ž.
(jedna) povďačnosť; (bez) povďačnosti; (k) povďačnosti; (vidím) povďačnosť; (hej) povďačnosť!; (o) povďačnosti; (s) povďačnosťou;
(štyri) povďačnosti; (bez) povďačností; (k) povďačnostiam; (vidím) povďačnosti; (hej) povďačnosti!; (o) povďačnostiach; (s) povďačnosťami;