povďačný príd. (komu, komu za čo i bezpredm.) pociťujúci, prejavujúci vďačnosť, vďaku, vďačný: p. syn (Sládk.); Bola by som ti veľmi-veľmi povďačná. (Jégé) Budem ti naveky za to povďačná. (Stod.) Majster, som vám za to povďačný, že sa tak o mňa staráte ako otec. (Tat.);
povďačne prísl.;
povďačnosť, -ti ž.