povýšiť -i dok.
1. udeliť vyššiu hodnosť, postavenie, dôležitejšie miesto, funkciu: p-li ho na, za majstra; dôstojníkov p-li
2. pozdvihnúť, povzniesť: p. ľud vzdelávaním;
nedok. povyšovať
// povýšiť sa povzniesť sa (význ. 4): treba sa nad všetko p.;
nedok. povyšovať sa prejavovať svoju zdanlivú dôležitosť, nadradenosť, vyvyšovať sa, vypínať sa: vždy sa p-l nad iných; len sa nep-uj!
povýšiť p. povzniesť 3
povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúť • zodvihnúť • dvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavu • vztýčiť • vzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavu • zried. podvihnúť
2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúť • zodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národ • zošľachtiť • zjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnila • zlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu
3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvo • pozdvihnúť • zried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcí • povýšiť • zvýšiť • zlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestíž • zastar. vzdelať: vzdelať ľud • fraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo
zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúť • dvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručia • vydvihnúť • vyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvý • udvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kufor • podvihnúť • nadvihnúť • naddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúk • pridvihnúť • podniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústam • kniž.: pozdvihnúť • povzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, ruku • pozbierať • vziať • zobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietku • postaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺp • pozdvíhať • pozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky
2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúť • zodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku • pozdvihnúť • povzniesť • zvýšiť • povýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveň • zlepšiť • zdokonaliť • zveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky
povýšiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo na koho, na čo, za koho, za čo) udeliť niekomu al. niečomu vyššiu hodnosť, vyššie postavenie (napr. v úrade): (Mladíkov) povýšili na dôstojníkov. (Rys.) Hofner ma za majstra povýšil. (Král.) Dalmatínsko- chorvátske nárečie povýšili na spisovné. (Štúr); hovor. povýšili ho získal vyššiu hodnosť;
2. (koho, čo) dodať niekomu al. niečomu väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu; pozdvihnúť niekoho al. niečo: Dožil sa poverenia, ktoré ho povýšilo pred kamarátmi. (urb.) Mňa i celý náš dom chcel osud povýšiť na také miesto, aké nám patrí. (Stod.) Takých päťsto zlatých v hotovosti, to aj vdovu povýši nad hocijaké dievča. (Jes.) Štúr našu literatúru povýšil a prehlbil. (Vlč.)
3. zried. (čo) zvýšiť: p. hlas (Vaj., Jes., Jil.); Kubas budil závisť spoluobčanov, lebo mu penziu povýšili. (Jégé)
4. trochu zastar. (koho) zdvihnúť do vyššej polohy, vyvýšiť: p. na šibenicu (Jes.) obesiť; „Budeme sa dívať, ako ťa povyšia.“ Ukázal prstom na hrdlo. (Kuk.);
|| povýšiť sa
1. trochu zastar. (bezpredm., zried. i na čom) získať väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu: Keby Rozvalida kandidovali, uľahčilo by sa im, povýšili by sa. (Jes.) Je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže. (Štúr)
2. (nad čo) povzniesť sa: Treba sa nad všetko povýšiť. (Hruš.)
povyšovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo; koho, čo na čo i bezpredm.) udeľovať niekomu al. niečomu vyššiu hodnosť, vyššie postavenie: p. ženy na vedúce miesta (Jes-á); „Úvahy a kritiky“ povyšujú a degradujú slovenských vodcov. (Škult.) Biskupstvo záhrebské povyšuje sa na arcibiskupstvo. (Vaj.) Smotánka najlepších ľudí diriguje, administruje, kvalifikuje, povyšuje, prepúšťa. (Jes.)
2. (čo, koho) dodávať niečomu al. niekomu väčšiu dôležitosť, väčšiu hodnotu: Ktorý spisovateľ by svoju prácu nepovyšoval. (J. Chal.)
3. zried. (čo) zvyšovať: p. hlas (Jes.); p. tón (Vaj.); Prestavený stanice povyšuje Hráškov plat. (Vaj.)
4. trochu zastar. (koho) zdvíhať do vyššej polohy, vyvyšovať: p. niekoho na šibenicu;
dok. povýšiť
|| povyšovať sa (nad koho i bezpredm.) správaním dávať najavo svoje prednosti, vyvyšovať sa, vypínať sa: Povyšuje sa nad nás, nafukuje. (Krno) Dôstojníci sa nepovyšovali nad mužstvo. (Sev.) Len sa tak nepovyšuj. (Kuk.)