poučiť1, -í, -ia dok. (koho; koho o čom) dať, poskytnúť niekomu nové vedomosti, poučenie, radu: názorne poučiť mladých (Ondr.); (Tvardek) Soviara poučil o všetkých podrobnostiach obchodu. (Jil.) Hľadá, kto by ho tak naozaj poučil, čo je vo veci (Kuk.) kto by mu vysvetlil; pren. poučiť niekoho korbáčom (Jes-á) potrestať, zbiť ho;
nedok. poučovať, -uje, -ujú i poúčať, -a, -ajú
|| poučiť sa (o čom, na čom, z čoho) získať nové vedomosti, poučenie o niečom: p. sa o výtvarnom umení (Pláv.); p. sa na vlastnej škode, na vlastnej biede, p. sa z vlastných chýb; p. sa z minulosti získať skúsenosti; dať (nedať) sa p.;
nedok. zried. poučovať sa i poúčať sa
poučiť2, -í, -ia (koho) istý čas učiť: Jeden vysedí pár hodín v kancelárii, druhý zas v škole deti poučí a ide. (Jil.)