potvrdenie -ia s.
1. dôkaz o oprávnenosti niečoho: to je p. mojej domnienky
2. písomné overenie niečoho, úr. doklad osvedčujúci niečo: vydať, vystaviť p., p. o zaplatení
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
potvrdenie p. doklad 1, 2
vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie • potvrdenie: vydať potvrdenie • certifikát • zastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy) • atest • atestát
2. p. doklad 1
potvrdenie, -ia str. úradné overenie niečoho, osvedčenie o niečom, úradný doklad osvedčujúci nejakú skutočnosť: písomné p., úradné p.; vydať p.; Má potvrdenie, že platil. (Kuk.)
(jedno) potvrdenie; (bez) potvrdenia; (k) potvrdeniu; (vidím) potvrdenie; (hej) potvrdenie!; (o) potvrdení; (s) potvrdením;
(dve) potvrdenia; (bez) potvrdení; (k) potvrdeniam; (vidím) potvrdenia; (hej) potvrdenia!; (o) potvrdeniach; (s) potvrdeniami;