potvora, -y, -vor ž.
1. škaredý, hnusný, ošklivý tvor, netvor, obluda, ohava, pren. i o veciach vzbudzujúcich niečím predstavu obludy, netvora: morská p.; hermafroditské p-y (Vaj.); Potvora mala štyri ruky. (Záb.); oceľové p-y (Hor.) o tankoch; Prehrmí prudko čierna potvora: jeho rýchlik, ktorým sa mal dostať domov. (Tat.)
2. expr. nadávka ľuďom al. zvieratám, zried. i veciam: Nasľubovali ti kurzy, a tu máš kurzy, celý deň na mraze robiť. Oklamali, potvory. (Min.) „Preč, potvory!“ — skríkol seržant na popletajúce sa deti. (Žáry) Však sú to tie ženské len potvory. (Ráz.) „Potvora jedna!“ — bežia otec za capkom ratovať si noviny. (Ráz.-Mart.) Klíčia už potvory (zemiaky). (Král.); zosilnené potvora potvorská! nadávka
● na potvoru na zlosť, na jed; na posmech: Lift ako na potvoru nefungoval. (Urb.); obrátiť niekoho na potvoru (Tat.) zo smiešniť;
potvorka, -y, -riek ž. zdrob. oslab.