potupiť dok. uvaliť hanbu na niekoho, pohaniť, zhanobiť: p. česť niekoho;
nedok. potupovať
potupiť -pí -pia potup! -pil -piac -pený -penie dok.
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
potupiť p. zhanobiť
uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi
zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,
zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu
2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)
znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletých • kniž. sprzniť • zneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženu • hovor. expr.: zhumpľovať • zopsuť • popsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženu • pren.: zhanobiť • pošpiniť • potupiť
zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený
2. p. znásilniť
potupiť, -í, -ia dok. (koho, čo) zhanobiť, poha-niť; zneuctiť: Jeho (Nika) potupiť, na posmech obrátiť pred mládežou! (Kuk.); potupená žena a matka (Kuk.); Vás tiež naviedol na to, aby ste dom náš potupili? (Stod.);
nedok. potupovať, -uje, -ujú
tupiť1, -í, -ia nedok. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria: t. sekeru, t.. ostrie (noža, sekery);
opak. tupievať1, -a, -ajú;
dok. zatupiť, otupiť
|| tupiť sa1 stávať sa tupým, tupieť;
dok. zatupiť sa, otupiť sa tupiť2, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom al. správať sa takto voči niekomu, niečomu, haniť, hanobiť, urážať, znevažovať: [Paľa] nechcela nikdy, tupila, prezývala ho sprostým ľoľom. (Tim.) Ten, od ktorého najviac očakávala obranu, tak ju tupí. (Jégé); t. ľudskosť (A. Mat.);
opak. tupievať2, -a, -ajú;
dok. potupiť
|| tupiť sa2 zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o sebe al. navzájom, haniť sa, urážať sa, znevažovať sa, osočovať sa
potupiť dok. 1. csl uvaliť hanbu na niekoho, znevážiť, zhanobiť: Nemisela to naše meno tag potupiť (Krivá DK); Aľe si ma potupeu̯ pred ľidmi (Kociha RS); Nemusel si aj rodinu potupiť! (V. Bielice TOP); Potupev svoju krv (Lukáčovce HLO); Ktora dzevka ňema maj, ta to uš taka, jak bi ju potupiľi na valaľe (Kokšov-Bakša KOŠ) 2. strsl, zsl zničiť ostrie, zatupiť (o nástrojoch): Kcem odrezať kúsok mesa, a šetki nože potupiľi (Hor. Lehota DK); Aj šetki motiki potupeľi, čo teľo bolo kameňvoh na tem kúsku zeme (Ďurčiná ŽIL); potupovať nedok. opak. k 1: Jeho ma_ca akosi cítili urazená, že hej sina potupujem (Stankovany RUŽ)
potupiť dk 1. koho, čo zhanobiť, pohaniť, ponížiť, uraziť niekoho, niečo: nighdy geden zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 E); domus indigne notata: nehodňe potupili ténto dúm; famam sauciare: ňekoho w dobrém meňe potupiti (KS 1763); litugem srdečně wssecky grjchy (!), ponewádž gsem s njma tebe rozhňewal, potupil a obrazyl (UKK 1768) 2. čo nevziať do úvahy, obísť, porušiť niečo: (mešťania) tie zeme nechteli pustiti na syrotu Grigerowu a nasse prawo potupily (JELŠAVA 1603 E); Ondreg Russik Galikowich robotnikow odhanial od stawena silu a gwaltem, panski rozkaz potupiwsse (ILAVA 1630); ktera stranka by zrussila a potupila (kontrakt), ma pokutu poloziti (BÁTOVCE 1702); oswet mne, o sw. Dusse, abich trapeny tohoto žiwota rad znassel a hrdinskj potupil (Le 1730); (delikventi) wrchnosti sweg rozkaz po dwakrat potupily (PONIKY 1793); -ovať ndk k 1: gestly bj nektery dilo anebo robotu czizj hanyl a potupowal, takowemu ma cechmistr ryad daty zebraty (CA 1663); giž nepratel naramne lid sužuge, twe slowo potupuge (KK 1709); defamo: haňám, na cti potupugem (KS 1763); všetci (Petra) potupowali, za blázna drželi (VP 1764); k 2: ten spoluobiwatel wass k nassemu prawu se nepostawyl, gakz by nasseho potupowal prawa (B. ŠTIAVNICA 1578); tretj (Česi) nektere nalezky a vstanowenj papežske drželi a zachowawali a nektere potupowali (SC 17. st); potupovať sa ndk sám seba haniť, ponižovať: criminor: haňám sa, potupugem sa (KS 1763)