Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

potupiť dok. uvaliť hanbu na niekoho, pohaniť, zhanobiť: p. česť niekoho;

nedok. potupovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potupiť ‑í ‑ia dok.

potupiť -pí -pia potup! -pil -piac -pený -penie dok.

pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)


potupiť p. zhanobiť


uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletýchkniž. sprzniťzneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženuhovor. expr.: zhumpľovaťzopsuťpopsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženupren.: zhanobiťpošpiniťpotupiť


zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

potupiť, -í, -ia dok. (koho, čo) zhanobiť, poha-niť; zneuctiť: Jeho (Nika) potupiť, na posmech obrátiť pred mládežou! (Kuk.); potupená žena a matka (Kuk.); Vás tiež naviedol na to, aby ste dom náš potupili? (Stod.);

nedok. potupovať, -uje, -ujú


tupiť1, -í, -ia nedok. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria: t. sekeru, t.. ostrie (noža, sekery);

opak. tupievať1, -a, -ajú;

dok. zatupiť, otupiť

|| tupiť sa1 stávať sa tupým, tupieť;

dok. zatupiť sa, otupiť sa tupiť2, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom al. správať sa takto voči niekomu, niečomu, haniť, hanobiť, urážať, znevažovať: [Paľa] nechcela nikdy, tupila, prezývala ho sprostým ľoľom. (Tim.) Ten, od ktorého najviac očakávala obranu, tak ju tupí. (Jégé); t. ľudskosť (A. Mat.);

opak. tupievať2, -a, -ajú;

dok. potupiť

|| tupiť sa2 zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o sebe al. navzájom, haniť sa, urážať sa, znevažovať sa, osočovať sa

potupiť dok.
1. csl uvaliť hanbu na niekoho, znevážiť, zhanobiť: Nemisela to naše meno tag potupiť (Krivá DK); Aľe si ma potupeu̯ pred ľidmi (Kociha RS); Nemusel si aj rodinu potupiť! (V. Bielice TOP); Potupev svoju krv (Lukáčovce HLO); Ktora dzevka ňema maj, ta to uš taka, jak bi ju potupiľi na valaľe (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. strsl, zsl zničiť ostrie, zatupiť (o nástrojoch): Kcem odrezať kúsok mesa, a šetki nože potupiľi (Hor. Lehota DK); Aj šetki motiki potupeľi, čo teľo bolo kameňvoh na tem kúsku zeme (Ďurčiná ŽIL); potupovať nedok. opak. k 1: Jeho ma_ca akosi cítili urazená, že hej sina potupujem (Stankovany RUŽ)

potupiť dk
1. koho, čo zhanobiť, pohaniť, ponížiť, uraziť niekoho, niečo: nighdy geden zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 E); domus indigne notata: nehodňe potupili ténto dúm; famam sauciare: ňekoho w dobrém meňe potupiti (KS 1763); litugem srdečně wssecky grjchy (!), ponewádž gsem s njma tebe rozhňewal, potupil a obrazyl (UKK 1768)
2. čo nevziať do úvahy, obísť, porušiť niečo: (mešťania) tie zeme nechteli pustiti na syrotu Grigerowu a nasse prawo potupily (JELŠAVA 1603 E); Ondreg Russik Galikowich robotnikow odhanial od stawena silu a gwaltem, panski rozkaz potupiwsse (ILAVA 1630); ktera stranka by zrussila a potupila (kontrakt), ma pokutu poloziti (BÁTOVCE 1702); oswet mne, o sw. Dusse, abich trapeny tohoto žiwota rad znassel a hrdinskj potupil (Le 1730); (delikventi) wrchnosti sweg rozkaz po dwakrat potupily (PONIKY 1793); -ovať ndk k 1: gestly bj nektery dilo anebo robotu czizj hanyl a potupowal, takowemu ma cechmistr ryad daty zebraty (CA 1663); giž nepratel naramne lid sužuge, twe slowo potupuge (KK 1709); defamo: haňám, na cti potupugem (KS 1763); všetci (Petra) potupowali, za blázna drželi (VP 1764); k 2: ten spoluobiwatel wass k nassemu prawu se nepostawyl, gakz by nasseho potupowal prawa (B. ŠTIAVNICA 1578); tretj (Česi) nektere nalezky a vstanowenj papežske drželi a zachowawali a nektere potupowali (SC 17. st); potupovať sa ndk sám seba haniť, ponižovať: criminor: haňám sa, potupugem sa (KS 1763)

potupiť_1 potupiť potupiť_2 potupiť
to znamenalo potupiť ho c'était l'avilir

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu