Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

potrhať dok. trhaním poškodiť, porušiť; roztrhať: p. nohavice, košeľu, ponožky; p. papier na kúsky; vlk p-l ovcu

expr. kričí, div si hrdlo nep-á veľmi

// potrhať sa: šaty sa p-li; oblaky sa p-li

expr. ide sa (v robote) p. je veľmi usilovný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potrhať ‑á ‑ajú dok.; potrhať sa

potrhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok.


potrhať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -haný -hanie sa dok.

potrhať p. roztrhať


roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbaťpotrhaťpretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúskyrozdriapaťdodriapaťpodriapaťdotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhalexpr.: pokmásaťrozkmásaťdokmásaťdošklbaťpošklbaťrozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforcekniž. rozorvaťnár. expr.: rozmykaťdomykaťrozdrlančiťrozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromypopretŕhaťpopretrhávaťpopretrhovaťporoztŕhaťporoztrhávaťporoztrhovaťspretŕhaťspopretrhávať (postupne, viac vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

potrhať1, -á, -ajú dok. (čo, zried. i koho) trhaním poškodiť, znehodnotiť, porušiť niečo súvislé, roztrhať, rozdriapať: p. šaty, košeľu, pančuchy; p. struny (na hudobnom nástroji); p. papier; p. niečo na kúsky, na franforce úplne; Kliny mu miestami potrhali žily (Jégé) porušili. Medvedica potrhala ovcu. (Stod.); pren.: p. sen niekomu vyrušiť ho v spánku; Kiež by mohol ich vernú lásku potrhať (VHV) spôsobiť jej koniec.

hovor. expr. kričí, div si hrdlo nepotrhá veľmi; ide si ruky potrhať (v robote) veľmi usilovne pracuje; ide ho potrhať od jedu veľmi sa jeduje

|| potrhať sa trhaním sa poškodiť, roztrhať sa: šaty sa potrhali; Všetky opálky sa nám potrhali. (Kuk.) Mrákavy sa potrhali (Hor.) prestali tvoriť súvislú plochu. Hmla sa potrhala (Jes.) rozplynula.

hovor. expr. ide sa potrhať (v robote) je veľmi usilovný


potrhať2, -á, -ajú dok. zried. (koho, čo) trochu, istý čas mykať, šklbať: Najradšej by ho bol za strapatú šticu potrhal. (Tim.) Starý potrhal si vrkôčky pri ušiach. (Tim.)


trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

potrhať dok.
1. csl trhaním poškodiť, porušiť, roztrhať: Tie košeľe sä takie potrhaľi ždi, čuo sä už ňedaľi nosiť (Žaškov DK); Na rázvor sa dáva obruč, abi to ňepotrhalo (Detva ZVO); Nechaj ti husle, lebo bis mi struni potrhau̯ (Jablonové MAL); Chcel potrhadz i košuľu na sebe (Ďačov SAB)
2. or expr. násilne podeliť, rozparcelovať (o pôde): A tak potrhaľi grunti, ten kaštieľ tieš predaľi (Hor. Lehota DK); Kej tak poľe ňepotrhaľi, bolo bi sa ľepšie gazdovalo (Podbiel TRS)
3. or, turč expr. zahynúť po roztrhnutí (o zdutom zvierati): Já si tu ňedám jälovički potrhaď na mokrej mládzi (Dlhá n. Or. DK); Ouce mu potrhalo (Bodorová MAR)
4. or, už expr. pozabíjať, pobiť: Istí Fuľo strašňe kľa̋u̯: „Ja̋ vážo ancikrista, ja̋ vás potrhám!`` (Bziny DK); A hentich potrhalo (Sobrance)


potrhať sa dok.
1. csl trhaním sa poškodiť, roztrhať sa: Skúzme, či sa táto vreťeňica skutočňe potrhá (Blatnica MAR); Hňedz ako nové sa (papuče) potrhaľi a rozľepeľi (Rajec ŽIL)
F. maľi zme sa potrhať pri ton seňe (Krivá DK), mal sa v roboťe potrhať (Bošáca TRČ); robil, dobre śe ňepotarhal (Vranov) - o tvrdej, usilovnej práci; ta mam śe potrhac? (Senné VK) - už nemôžem (niečo robiť), nevládzem; viac sa nedá urobiť
2. strsl expr. rozísť sa, porozchodiť sa: Tag zme sa uš potom potrhaľi, ľebo hospoda nam zhorela (Závadka n. Hron. BRE); Seďem náz bolo v dome, aľe zme sa uš potrhaľi (Pucov DK)

potrhať dk
1. (čo) (o veciach) porušiť, poškodiť, znehodnotiť trhaním niečo: Dunag wsseckj mostj naskrz potrhal (M. JÁN 1608); scytalla: taky list tagny, ktery se nemože potrhati (KS 1763); Samson prowazy Filissčinskych gako tenke nity potrhal (WS 18. st); včul si ma nehal na zimu, keď si mne potrhal perinu (AD 18. st);
x. pren z roztrhnútím králowstwím ay gednota náboženstwá bila potrhaná (BPr 1787) narušená
L. p. deň prerušiť úradné rokovanie: diffindere diem: potrhati deň a na druhy deň odložiti práwo (KS 1763)
2. koho, čo (o ľuďoch i zvieratách) roztrhať, roztrhnutím zahubiť: Elizea posmech abi trestal, wislal medwedow, abi posmywačuw a ruhawjch potrhaly (CP 1757); slepy gasster, kdiž se rody, črewa matky sweg potrha (SJ 1783); (vepor) psuw na drobne kusj potrhal (PT 1796); p. sa roztrhať sa: scindi in contraria studia: potrhali se nam struny nasse (MK 18. st);
x. pren když pomály roste láska, dluchsseg bude trwať, a gak naráz se naťahne, moze se potrhať (GV 1755) skončiť sa

potrhať potrhať potrhať_K1 potrhať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu