potrestať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. -tá/-ci dok. (koho, čo) uložiť trest niekomu; vykonať trest na niekom: prísne, kruto p. niekoho za niečo; p. niekoho bitkou; Teraz sa už nebojím. I čo potrescete, trest bude sladký. (Kuk.) Ja potrestaná stvora, ešte i vlastné dieťa je proti mne (Tim.) postihnutá trápením, nešťastná; práv. p. zločin podľa zákona
trestať, -ce/-tá, -cú/-tajú, -tajúci, rozk. -sci/-taj nedok.
1. (koho, čo) stíhať trestom, ukladať niekomu trest za niečo, uplatňovať trest na niekom: t. človeka, t. žiaka, t. dieťa; t. neposlušnosť; t. hriechy; Hvízdanie, spievanie, nadávanie — sa tresce. (Fr. Kráľ) Čím kto hreší, tým trestaný býva. (prísl.); šport. t. hráča vylúčením z hry; t. priestupok voľným kopom (hodom ap.);
práv. spôsobovať odsúdenému ujmu orgánmi na to oprávnenými: t. niekoho väzením, t. niekoho smrťou; byť raz, dvakrát trestaný;
2. (čo, koho) vykonávať pomstu, pomstiť sa, zlom sa odplácať: Takúto vrtkavosť trescú tým, že vytvoria patričného zo svojho kruhu. (Kuk.) Nemôže si zlosť vyliať na inom, tresce kone (Heč.) bije, mláti ich.
● zastar. Pánboh (boh) ma (ťa, ho atď.) tresce (podľa náboženských predstáv) stíha ma (ťa, ho) zaslúžený trest; trestajúca ruka činiteľ vykonávajúci trest;
opak. trestávať, -a, -ajú;
dok. potrestať, strestať