potrebovať nedok.
1. (o ľuďoch) mať, pociťovať potrebu niečoho, nemôcť sa zaobísť bez niečoho, niekoho: p. peniaze, liek, pokoj, pomoc, odpočinok; národy p-jú mier; dieťa p-je matku; p. niečo ako soľ naliehavo
2. (o veci) nevyhnutne vyžadovať: pôda p-je vlahu; rozhodnutie p-je dlhší čas
potrebovať p. vyžadovať 2
vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovať • žiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomosti • hovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnosti • dožadovať sa • domáhať sa • vymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosť • vynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanie • nárokovať si • robiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územia • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku
2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahu • vynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetí • nárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie
potrebovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho i s neurč. i so spoj. aby) mať, pociťovať potrebu niečoho al. niekoho, nemôcť sa zaobísť bez niečoho al. niekoho: p. peniaze, p. pomoc; Potrebujeme každého človeka ako soľ (Karv.) veľmi. Práve táto kamenitá pôda potrebovala by stálu vlahu. (Kuk.) Potreboval trochu zmeny a hlavne voľnosti. (Zúb.) Viac hrdiel viac potrebuje (Hor.) viacej zje. Tu sa človek nepotrebuje ani zohnúť (Záb.) nemusí. A ty len ruku vystrieť potrebuješ (Sládk.) stačí ruku vystrieť. Či naša Milka potrebuje, aby pytač prišiel na ekvipáži? (Stod.) vyžaduje, robí si nároky?
2. zastar. (čo) upotrebúvať, používať: stolce temer nedotknuté potrebovaním (Vaj.); Často sa stalo, že kúpili slamu už potrebovanú. (Kuk.) Čo sa potrebuje, to sa spotrebuje. (prísl.)