potrebný príd.
1. bez kt. sa nemožno zaobísť, nevyhnutný, náležitý: všetko p-é na písanie; p-é náradie, p. liek; mať p-é vzdelanie; pokladal za p-é ozvať sa; zariadiť všetko p-é
2. užitočný: ešte vám chcem byť p-á;
potrebnosť -i ž.
1. bez ktorého sa nemožno zaobísť, nutný, nevyhnutný: p-é šatstvo; p. ako soľ, ako chlieb, ako liek veľmi; Zodrala sa (mať), aby som ja všetko potrebné mal. (Ondr.) Viem, že vám je tu Žofka nevyhnutne potrebná. (Kuk.)
2. užitočný, upotrebiteľný: Deti sú nám potrebné doma. Nato ich máme, aby nám pomáhali. (Tim.) Chlapec hľadel mu slúžiť, byť mu milým a potrebným. (Vaj.)
3. náležitý, patričný, vhodný: p-é množstvo; Osvojil si potrebnú dávku pretvárky. (Zúb.) Pokladala za potrebné bračeka zahriaknuť. (Fig.)
4. zastar. (čoho i bezpredm.) odkázaný na niečo; núdzny: My potrební sme teraz tvojej pomoci. (Tim.) Čiňte dobre každému, kto je vašich pomocných rúk potrebný. (Hviezd.) Dobre teda, Matiaško, keď ste taký potrebný — však ani ja nemám srdce z kameňa. (Kal.);
potrebnosť, -ti ž.
(jedna) potrebnosť; (bez) potrebnosti; (k) potrebnosti; (vidím) potrebnosť; (hej) potrebnosť!; (o) potrebnosti; (s) potrebnosťou;
(štyri) potrebnosti; (bez) potrebností; (k) potrebnostiam; (vidím) potrebnosti; (hej) potrebnosti!; (o) potrebnostiach; (s) potrebnosťami;