potrebný príd.
1. bez kt. sa nemožno zaobísť, nevyhnutný, náležitý: všetko p-é na písanie; p-é náradie, p. liek; mať p-é vzdelanie; pokladal za p-é ozvať sa; zariadiť všetko p-é
2. užitočný: ešte vám chcem byť p-á;
potrebnosť -i ž.
potrebný -ná -né 2. st. -nejší príd.
náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto
nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný
2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
požadovaný ktorý sa žiada • vyžadovaný • kniž. žiaduci • žiadaný: mať požadované, vyžadované vzdelanie; dosiahnuť požadovaný, žiaduci, žiadaný účinok • potrebný: priniesol požadované, potrebné materiály
užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval
zísť sa2 byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebný • hodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriť • prísť vhod • pridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zíde • hovor.: šiknúť sa • zastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafí • treba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadok • subšt. bodnúť
žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebný • kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok • požadovaný • želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok • očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia • želaný • kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar • vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech
1. bez ktorého sa nemožno zaobísť, nutný, nevyhnutný: p-é šatstvo; p. ako soľ, ako chlieb, ako liek veľmi; Zodrala sa (mať), aby som ja všetko potrebné mal. (Ondr.) Viem, že vám je tu Žofka nevyhnutne potrebná. (Kuk.)
2. užitočný, upotrebiteľný: Deti sú nám potrebné doma. Nato ich máme, aby nám pomáhali. (Tim.) Chlapec hľadel mu slúžiť, byť mu milým a potrebným. (Vaj.)
3. náležitý, patričný, vhodný: p-é množstvo; Osvojil si potrebnú dávku pretvárky. (Zúb.) Pokladala za potrebné bračeka zahriaknuť. (Fig.)
4. zastar. (čoho i bezpredm.) odkázaný na niečo; núdzny: My potrební sme teraz tvojej pomoci. (Tim.) Čiňte dobre každému, kto je vašich pomocných rúk potrebný. (Hviezd.) Dobre teda, Matiaško, keď ste taký potrebný — však ani ja nemám srdce z kameňa. (Kal.);
potrebnosť, -ti ž.
potrebný príd. 1. csl nutný, nevyhnutný, náležitý: Na palášiku bejvale stupe zloženej a trlice. Vihládzačke, strhávačke, počesávačke, hrebence, šecko potrebnuo pri konopiech (Čelovce MK); A ten žit s tím notárom ich poslali naspátek, že sú toho neni potrební (Beckov NMV); Potrebnuo to bulo spravic (Hlinné VRN) F. potrební je tan jako pes v kostele (Bošáca TRČ) - celkom zbytočný, na obtiaž 2. strsl užitočný, použiteľný: Ten vuozeg bou̯ potrebný ag dva ľebo tri razi do roka (Krivá DK); A veľa ráz bolo potrebnuo iba na hoďinu, kín sa spravila robota (V. Lom MK) 3. gem túžiaci po niečom, žiadostivý: Ja̋ som už búl potrební na ťia halúški (Revúca)
potrebný príd 1. komu, čomu, k čomu bez ktorého sa nemožno zaobísť, nutný, nevyhnutný: Wassu Welkomoznu Milost prosim, abi ste mne raczily nieczo penez odeslaty, neb wie Pan Buoch, ze wczil gsau mne potrebne w meg psote (HOLÍČ 1613); pokrm, wytr, ohen, napog, ssatj a sen potrebne gsau žiwotu (BV 1652); mne do kocža potrebne kone (ORAVA 1690 E); může-li každý člowek okrstit? Může w čas potrebni, když gest diťe slabe (UV 1763); taťík, ponevádž gazďina v dome bila potrebna, zas se oženil (BR 1785) 2. komu pre čo užitočný, upotrebiteľný; vhodný, súci: mne bj pak potreba byla niektera (srna) pro buduczi swadbu (SUČANY 1602) hodila by sa mi; medzy mlinarou panskych potrebnich sichnikou posilame (DUBOVÁ 1770); buduczu yar dam pri teg krczme priprawityi pre kotyel palenyiczky mesto potrebne (NOROVCE 1787) 3. (čoho) kt. niečo potrebuje, odkázaný na niečo; hmotne nezabezpečený, chudobný, núdzny: techto punctůw, ktere Wasse Milostj nam poslaly, negsme potrebny (BRATISLAVA 1650); egens: potrebny, chudobny, núzny (KS 1763); subst p. m: y ty pomoss potrebnemu wdečňe bez proseňi, z malym sobe mnoho ziskass, meg giste domneňi (GV 1755); chléb twúg z lačnyma a s potrebnyma gez a z oďewúw twych nahatych odjwag (KB 1757); p-o vetná prísl treba: neccessarium est: potreba, potrebno gest (KS 1763); kdiš sme o mede dost mluwili, potrebno gest y o wčelach ngečo slisseti (PR 18. st); wlasnú mysel nasledowati nenj potrebno (BlR 18. st); -e prísl k 1: necessarie: potrebňe (KS 1763); necesse: potrebne (ML 1779); k 2: potrebňe wiplňiťi zawázaný sme (BN 1790); -osť ž 1. potreba: prawo swetske zawazuge nas, abichom czo sme od pritele w času potrebnosti wipugczily, to zase nawraczowaly (TC 1631); necessitas: potreba, potrebnost; usitor: užjwám, w potrebnosti mám (KS 1763) používam: gistého času potrebnost sebu prinesla, že klásster musel se plotem ohrazowati (VP 1764); nelež z leňiwosti, ale z potrebnosti (GP 1782) F. upadnúť do p-i potrebovať pomoc: kdyby cyzy nektery stawu wetssyho do teg potrebnosti vpadel, že by bez cželady tuto rodeneg odgiti w stawe nebyl, dowoleny na pisme widati se muže (Kur 18. st) 2. nedostatok, núdza: ya Yano Barchan saucze weliku potrebnosty pohnuty, pustil sem dobrowolne w Tybyne las (TURANY 1653); annonae penuria est: gest nedostatek, drahota, potrebnost, žebrota (WU 1750); prwnich nesstesti priwadza k tesskeg služebnosti, druhy sami služit gidu, když su w potrebnosti (GV 1755)