potreba, -y, -rieb ž.
1. stav, v ktorom je niečo žiadúce, nutné, v ktorom sa nemožno bez niečoho zaobísť; nutnosť: naliehavá, súrna p., vnútorná p.; cítiť, pociťovať p-u niečoho al. urobiť niečo; v prípade p-y, v čas p-y keď je potrebné, keď treba; podľa p-y koľko sa vyžaduje, koľko treba; Majetnejší chodili do kúpeľov, jedni zo zábavy, druhí z potreby (Taj.) pretože museli (pre chorobu). Mať chodila bez potreby z kuchyne do izby (Kuk.) zbytočne, bezdôvodne, bez príčiny.
● Potreba zákon ruší (prísl.) pri získavaní niečoho potrebného sa často postupuje i bezohľadne.
2. fyziologický úkon vyprázdňovania čriev al. močového mechúra: veľká, malá p.; ísť na p-u, odbaviť si p-u;
3. používanie, spotreba: osobná, denná p.; predmety širokej p-y; Pre domácu potrebu objednali druhé víno. (Jes.)
4. (obyč. v mn. č.) niečo potrebné pre živobytie, pre život človeka: existenčné, životné, každodenné p-y, materiálne, kultúrne p-y; Kniha sa stáva nepostrádateľnou potrebou života či v meste, či na dedine. (Pláv.) Jediné potreby bude mať: jedlo a posteľ. (Jil.)
5. (len v mn. č.) pomôcky, veci potrebné pre istú oblasť činnosti: školské, kancelárske p-y, p-y pre domácnosť, športové p-y