poťahovať1, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho za čo) niekoľkokrát zľahka ťahať, mykať, zaťahovať: p. psa za chvost; p. niekoho za rukáv; (Admirál) si poťahuje bradu. (Hor.) Adamko si poťahuje nohavice dohora. (Fig.) (Hanka) poťahuje cecky a mlieko crká. (Fr. Kráľ) Už prešli časy, keď som ťa smel poťahovať za uško. (Vaj.)
2. (čo) ťahom posúvať, ťahať: Hreščo ťažko poťahoval za sebou chromú nohu. (Tat.)
3. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) opäť a opäť vťahovať, vdychovať do seba (obyč. dym z cigarety, cigary, fajky): Gregor mlčky poťahoval vyhasnutú fajku. (Laz.) Plukovník poťahoval cigaretu. (Pláv.) Poťahoval posledný dym z cigarety. (Min.) Z fajočky si poťahuje. (Jes-á) Ďurčiak poťahuje a bafká. (Fig.) Všetci dostanú po cigarete. Potom si sadnú, poťahujú — fajčia. (Ráz.)
4. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) piť, upíjať, popíjať: (Páni) modranské poťahovali z pohárika. (Kuk.) Poťahoval (žinčicu) z črpáka. (Kuk.) Poťahovali z fľaše mocnými glgmi. (Gráf); ak práve (dieťa) nespalo a nepoťahovalo si z prsníka mliečko (Švant.); Poznať mu, že rád tiež poťahuje (Sládk.) rád pije alkoholické nápoje.
5. expr. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom chvíľami vťahovať nosom hlien, posmrkávať, smrkať: (Ondro) sám tiež nosom poťahoval. (Jil.)
6. expr. (o vetre, vánku ap.) fúkať, duť, povievať, pofukovať: Meštrál poťahuje od mora. (Kuk.) Vetrík poťahuje, šuchoce. (Lask.); neos.: z hory poťahovalo chladom (Kuk.); poťahovalo zimou (Urb.); Od mora poťahovalo zhnilinou, rybami (Urb.) vietor prinášal zápach hnijúcich rýb.
7. expr. (čo) kradnúť: Jedlo fasujeme, kupujeme si a poťahujeme. (Žáry) Žaloval na istého sluhu, lebo mu čosi poťahoval a neslušne sa choval. (Vaj.)
8. expr. spievať, zaťahovať: Oprobuje i poťahovať za organom, ale o chvíľu zatíchne. (Kuk.)
9. trochu zastar. (koho) brať na zodpovednosť: Nemiešajte sa! On podľa zákona. Veď nás budú poťahovať. (Jes-á) Páni prestali sa mu mať za tatka. Nebáli sa už, že ich bude poťahovať. Tak sa ho odhodili a prišiel o službu. (Kuk.)
10. zastar. (čo na čo) dávať do súvislosti s niečím, vzťahovať: Ako vysvetľovať ich a poťahovať na javy prírody. (Dobš.)
11. zastar. (k čomu) smerovať, cieliť: Každý poťahoval k spoločnému cieľu. (Kuk.)
12. expr. zried. pracovať: Že Ondriš s robotou nezaostával, to je zásluhou jeho pilnej ženy, ktorá neraz musí poťahovať za muža. (Kuk.);
dok. potiahnuť1
|| poťahovať sa
1. zastar. (na čo) dostávať sa do súvislosti, vzťahovať sa: Zhrnie všetko, čo sa poťahuje na pôvod Slovákov. (Škult.); zvedavosť, ktorá sa poťahovala na písací stolík (Podj.);
2. zried. vyťahovať sa, vyrastať: Celé hodiny sme vydržali vyčkávať, ako sa poťahuje býlie zo zeme. (Fig.)
poťahovať2, -uje, -ujú nedok. (čo) pokrývať na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obťahovať: p. kreslá kožou; Škoda takej čistej oblohy poťahovať čmudom. (Hviezd.);
dok. potiahnuť2
|| poťahovať sa2 (čím) pokrývať sa povlakom al. na spôsob povlaku, zaťahovať sa: nebo sa poťahovalo mrakmi;
dok. potiahnuť sa
potiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho za čo, čím) ťahom napnúť, chytiť a myknúť, potrhnúť, zatiahnuť: p. povraz, opraty; Potiahne si červenkavý fúzik. (Ráz.); p. niekoho za rukáv, za ucho, za vlasy; Potiahne otca za nohu. (Ráz.) Pár ráz kľukou na studni potiahla. (Tat.); p. kohútik (na strelnej zbrani) streliť; pren. Do obeda som mohol kachle ešte hodne potiahnuť (Kuk.) ešte veľa postaviť
● potiahol ho za vačok prinútil ho platiť, urobil mu útratu; Najedli sa, napili, potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku (Zgur.) vymanili od neho peniaze, dali si zaplatiť.
2. (koho, čo, čím i bezpredm.) ťahom posunúť, presunúť na iné miesto, premiestiť, zatiahnuť, odtiahnuť: Pán radca chytil ho za gombičku a potiahol na stranu. (Kuk.) Dovolíš potiahnuť pred faru? (Vaj.) zájsť s vozom, zatiahnuť. Potiahol po stole pred seba knihu. (Bedn.) Vozík potiahol ďalej. (Jégé) Potiahla plecom, akoby ju to nezaujímalo (Tim.) pohla, mykla.
3. (čo, z čoho i bezpredm.) prudko vtiahnuť, vdýchnuť do seba (obyč. vzduch, dym ap.): S nevôľou potiahol vzduch. (Min.); potiahne zo zapekačky (Al.); Sváko si tuho potiahol. (Švant.); potiahol z cigarety (Jégé); Pripálil si, potiahol a vyfúkol dym. (Hor.); potiahol cigaretu (Skal.) vtiahol do úst dym z cigarety;
4. hovor. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom prudko vtiahnuť hlien v nose, smrknúť: Nosom čudne potiahla, že rozosmiala všetkých. (Gráf)
5. expr. potiahnuť (si) (čo, z čoho i bezpredm.) vypiť, upiť si: Doktor potiahol glg vína. (Kuk.) Potiahol zo slivovice. (Jes.) Pivo, z ktorého si Artur potiahol glg. (Jégé) Potiahol si z podávaného krčaha. (Rys.) V izbe si potiahol z fľaše. (Al.)
6. expr. (o vetre, vánku ap.) zaduť, zafúkať, zaviať: Keď potiahne vetrík, biele chĺpky sa dvíhajú a poletujú. (Kuk.) Kam vietor potiahne, ta sa obráti (zástava na veži). (Záb.)
7. expr. (čo, čo komu) ukradnúť, odcudziť: V trme-vrme niekto potiahol Mauriziovi bicyklový plášť. (Žáry)
8. zried. zaspievať ťahavým hlasom, zatiahnuť, zanôtiť: Mládenec ešte vždy počúval basu: „Že si ma nechala,“ potiahol mládenec. (Jes.)
9. zastar. (koho) získať niekoho pre seba, pribrať, pritiahnuť: potiahnuť katolíkov do spolku (Záb.); Koho chuť potiahne, siahne za zájedkom (Kuk.) kto dostane chuť. Potiahla ho chuť na jedenie. (Heč.)
10. zastar. p. na zodpovednosť (koho) vziať na zodpovednosť: Potiahol ho na zodpovednosť. (Šolt.); pána Bajcsyho na zodpovednosť potiahnuť (Hurb.);
nedok. poťahovať1
|| potiahnuť si hovor. expr. (čoho i bezpredm.) pospať si: Do deviatej si dôkladne potiahne toho spánku. (Podj.)
potiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. (čo, čím) opatriť, pokryť na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obtiahnuť: p. pohovku látkou; kniha potiahnutá kožou; p. niečo ochrannou vrstvou; pren. Jas májového rána potiahol všetko zlatým povlakom (Gráf) všetko sa zaligotalo; pren. Nebo potiahnuté je mračnami (Podj.) je zamračené; kuch. p. zákusky polevou; krajč. potiahnuté gombičky obtiahnuté látkou;
nedok. poťahovať2
|| potiahnuť sa (čím i bezpredm.) pokryť sa povlakom al. na spôsob povlaku, zatiahnuť sa: Nebo celé potiahlo sa do šediva. (Šolt.);
nedok. poťahovať sa