Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

potiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahom napnúť a myknúť, zatiahnuť: p. povraz, p. psa za chvost, p. niekoho za rukáv, za ucho

2. ťahom trocha posunúť: p. si nohavice, p. stoličku k oknu; p. autom ku garáži

3. vtiahnuť do seba vzduch: p. z fajky; p. nosom smrknúť

4. i potiahnuť si expr. vypiť (si): p. si slivovice, p. (si) z fľaše

5. expr. ukradnúť: niekto mi p-l peňaženku

6. pokryť na povrchu poťahom, povlakom: dať p. gauč novou látkou obtiahnuť; p. kovový predmet ochrannou vrstvou;

nedok. poťahovať

// potiahnuť sa pokryť sa povlakom: obloha sa p-la mračnami;

nedok. poťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potiahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.; potiahnuť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pospať sizried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku • expr.: schrupnúť sischrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli siexpr.: podrichmať sipochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápalazdriemnuť sipodriemať siexpr.: podriemkať sipochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku) • expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu) • det. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalopoležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať)

2. do vôle sa oddať spánku • vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspíhovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatejexpr.: podrichmať sipochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadkupoležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležaldet. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si


potiahnuť si 1. p. pospať si 2 2. p. vypiť si


potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúrumyknúťpomyknúťšklbnúťpošklbnúťtrhnúťpotrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratamipoťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohuposunúť: posunúť vozíkodtiahnuťodsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuťvdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónomsmrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecťobtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténompokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si


vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecťzavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesťzaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesťzamiešaťexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecťvovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuťpotiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúťstisnúťstiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovaťposťahovať (postupne)

5. p. vojsť 1


vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


zafajčiť si istý čas, trocha fajčiť, obyč. s chuťou • pofajčiť si: cez prestávku si šli kolegovia zafajčiť, pofajčiťexpr.: zabafkať sipofajkať sizafajkať si: rád by som si zabafkal, pofajkalexpr.: pobafkať sizapufkať sizapukať si (najmä z fajky) • hovor. expr. potiahnuť si: chlapci si šli za roh trocha potiahnuťzried. zadymiť si (Ondrejov)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poťahovať1, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho za čo) niekoľkokrát zľahka ťahať, mykať, zaťahovať: p. psa za chvost; p. niekoho za rukáv; (Admirál) si poťahuje bradu. (Hor.) Adamko si poťahuje nohavice dohora. (Fig.) (Hanka) poťahuje cecky a mlieko crká. (Fr. Kráľ) Už prešli časy, keď som ťa smel poťahovať za uško. (Vaj.)

2. (čo) ťahom posúvať, ťahať: Hreščo ťažko poťahoval za sebou chromú nohu. (Tat.)

3. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) opäť a opäť vťahovať, vdychovať do seba (obyč. dym z cigarety, cigary, fajky): Gregor mlčky poťahoval vyhasnutú fajku. (Laz.) Plukovník poťahoval cigaretu. (Pláv.) Poťahoval posledný dym z cigarety. (Min.) Z fajočky si poťahuje. (Jes-á) Ďurčiak poťahuje a bafká. (Fig.) Všetci dostanú po cigarete. Potom si sadnú, poťahujú — fajčia. (Ráz.)

4. expr. (čo, z čoho i bezpredm.) piť, upíjať, popíjať: (Páni) modranské poťahovali z pohárika. (Kuk.) Poťahoval (žinčicu) z črpáka. (Kuk.) Poťahovali z fľaše mocnými glgmi. (Gráf); ak práve (dieťa) nespalo a nepoťahovalo si z prsníka mliečko (Švant.); Poznať mu, že rád tiež poťahuje (Sládk.) rád pije alkoholické nápoje.

5. expr. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom chvíľami vťahovať nosom hlien, posmrkávať, smrkať: (Ondro) sám tiež nosom poťahoval. (Jil.)

6. expr. (o vetre, vánku ap.) fúkať, duť, povievať, pofukovať: Meštrál poťahuje od mora. (Kuk.) Vetrík poťahuje, šuchoce. (Lask.); neos.: z hory poťahovalo chladom (Kuk.); poťahovalo zimou (Urb.); Od mora poťahovalo zhnilinou, rybami (Urb.) vietor prinášal zápach hnijúcich rýb.

7. expr. (čo) kradnúť: Jedlo fasujeme, kupujeme si a poťahujeme. (Žáry) Žaloval na istého sluhu, lebo mu čosi poťahoval a neslušne sa choval. (Vaj.)

8. expr. spievať, zaťahovať: Oprobuje i poťahovať za organom, ale o chvíľu zatíchne. (Kuk.)

9. trochu zastar. (koho) brať na zodpovednosť: Nemiešajte sa! On podľa zákona. Veď nás budú poťahovať. (Jes-á) Páni prestali sa mu mať za tatka. Nebáli sa už, že ich bude poťahovať. Tak sa ho odhodili a prišiel o službu. (Kuk.)

10. zastar. (čo na čo) dávať do súvislosti s niečím, vzťahovať: Ako vysvetľovať ich a poťahovať na javy prírody. (Dobš.)

11. zastar. (k čomu) smerovať, cieliť: Každý poťahoval k spoločnému cieľu. (Kuk.)

12. expr. zried. pracovať: Že Ondriš s robotou nezaostával, to je zásluhou jeho pilnej ženy, ktorá neraz musí poťahovať za muža. (Kuk.);

dok. potiahnuť1

|| poťahovať sa

1. zastar. (na čo) dostávať sa do súvislosti, vzťahovať sa: Zhrnie všetko, čo sa poťahuje na pôvod Slovákov. (Škult.); zvedavosť, ktorá sa poťahovala na písací stolík (Podj.);

2. zried. vyťahovať sa, vyrastať: Celé hodiny sme vydržali vyčkávať, ako sa poťahuje býlie zo zeme. (Fig.)


poťahovať2, -uje, -ujú nedok. (čo) pokrývať na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obťahovať: p. kreslá kožou; Škoda takej čistej oblohy poťahovať čmudom. (Hviezd.);

dok. potiahnuť2

|| poťahovať sa2 (čím) pokrývať sa povlakom al. na spôsob povlaku, zaťahovať sa: nebo sa poťahovalo mrakmi;

dok. potiahnuť sa


potiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho za čo, čím) ťahom napnúť, chytiť a myknúť, potrhnúť, zatiahnuť: p. povraz, opraty; Potiahne si červenkavý fúzik. (Ráz.); p. niekoho za rukáv, za ucho, za vlasy; Potiahne otca za nohu. (Ráz.) Pár ráz kľukou na studni potiahla. (Tat.); p. kohútik (na strelnej zbrani) streliť; pren. Do obeda som mohol kachle ešte hodne potiahnuť (Kuk.) ešte veľa postaviť

potiahol ho za vačok prinútil ho platiť, urobil mu útratu; Najedli sa, napili, potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku (Zgur.) vymanili od neho peniaze, dali si zaplatiť.

2. (koho, čo, čím i bezpredm.) ťahom posunúť, presunúť na iné miesto, premiestiť, zatiahnuť, odtiahnuť: Pán radca chytil ho za gombičku a potiahol na stranu. (Kuk.) Dovolíš potiahnuť pred faru? (Vaj.) zájsť s vozom, zatiahnuť. Potiahol po stole pred seba knihu. (Bedn.) Vozík potiahol ďalej. (Jégé) Potiahla plecom, akoby ju to nezaujímalo (Tim.) pohla, mykla.

3. (čo, z čoho i bezpredm.) prudko vtiahnuť, vdýchnuť do seba (obyč. vzduch, dym ap.): S nevôľou potiahol vzduch. (Min.); potiahne zo zapekačky (Al.); Sváko si tuho potiahol. (Švant.); potiahol z cigarety (Jégé); Pripálil si, potiahol a vyfúkol dym. (Hor.); potiahol cigaretu (Skal.) vtiahol do úst dym z cigarety;

4. hovor. (čím i bezpredm.) obyč. v spojení p. nosom prudko vtiahnuť hlien v nose, smrknúť: Nosom čudne potiahla, že rozosmiala všetkých. (Gráf)

5. expr. potiahnuť (si) (čo, z čoho i bezpredm.) vypiť, upiť si: Doktor potiahol glg vína. (Kuk.) Potiahol zo slivovice. (Jes.) Pivo, z ktorého si Artur potiahol glg. (Jégé) Potiahol si z podávaného krčaha. (Rys.) V izbe si potiahol z fľaše. (Al.)

6. expr. (o vetre, vánku ap.) zaduť, zafúkať, zaviať: Keď potiahne vetrík, biele chĺpky sa dvíhajú a poletujú. (Kuk.) Kam vietor potiahne, ta sa obráti (zástava na veži). (Záb.)

7. expr. (čo, čo komu) ukradnúť, odcudziť: V trme-vrme niekto potiahol Mauriziovi bicyklový plášť. (Žáry)

8. zried. zaspievať ťahavým hlasom, zatiahnuť, zanôtiť: Mládenec ešte vždy počúval basu: „Že si ma nechala,“ potiahol mládenec. (Jes.)

9. zastar. (koho) získať niekoho pre seba, pribrať, pritiahnuť: potiahnuť katolíkov do spolku (Záb.); Koho chuť potiahne, siahne za zájedkom (Kuk.) kto dostane chuť. Potiahla ho chuť na jedenie. (Heč.)

10. zastar. p. na zodpovednosť (koho) vziať na zodpovednosť: Potiahol ho na zodpovednosť. (Šolt.); pána Bajcsyho na zodpovednosť potiahnuť (Hurb.);

nedok. poťahovať1

|| potiahnuť si hovor. expr. (čoho i bezpredm.) pospať si: Do deviatej si dôkladne potiahne toho spánku. (Podj.)


potiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. (čo, čím) opatriť, pokryť na povrchu povlakom al. na spôsob povlaku, obtiahnuť: p. pohovku látkou; kniha potiahnutá kožou; p. niečo ochrannou vrstvou; pren. Jas májového rána potiahol všetko zlatým povlakom (Gráf) všetko sa zaligotalo; pren. Nebo potiahnuté je mračnami (Podj.) je zamračené; kuch. p. zákusky polevou; krajč. potiahnuté gombičky obtiahnuté látkou;

nedok. poťahovať2

|| potiahnuť sa (čím i bezpredm.) pokryť sa povlakom al. na spôsob povlaku, zatiahnuť sa: Nebo celé potiahlo sa do šediva. (Šolt.);

nedok. poťahovať sa

Morfologický analyzátor

potiahnuť dokonavé sloveso
(ja) potiahnem VKdsa+; (ty) potiahneš VKdsb+; (on, ona, ono) potiahne VKdsc+; (my) potiahneme VKdpa+; (vy) potiahnete VKdpb+; (oni, ony) potiahnu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) potiahol VLdsam+; (ona) potiahla VLdsaf+; (ono) potiahlo VLdsan+; (oni, ony) potiahli VLdpah+;
(ty) potiahni! VMdsb+; (my) potiahnime! VMdpa+; (vy) potiahnite! VMdpb+;
(nejako) potiahnuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

potiahnuť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor