posvätný príd.
1. nábožensky uctievaný; slúžiaci na také uctievanie: p-é miesto; p. text
2. kt. vzbudzuje veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o veľkej vážnosti, úcte: p-á chvíľa; p. vzťah;
posvätne prísl.;
posvätnosť -i ž.
posvätný -ná -né 2. st. -nejší príd.
drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)
2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!
3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)
nedotknuteľný ktorého neslobodno nejakým zásahom zničiť, porušiť, zmeniť a pod. • neporušiteľný • nenarušiteľný: nedotknuteľné, nenarušiteľné právo na osobnú slobodu; zákony sú neporušiteľné, nenarušiteľné • chránený (ktorého chránia isté opatrenia pred narušením, porušením): zákonom chránená prírodná oblasť • nemenný (ktorého neslobodno zmeniť): nedotknuteľný, nemenný školský poriadok • práv. imúnny (na ktorého sa nevzťahuje zákon): diplomat je imúnny • posvätný • tabuový • tabuizovaný • neskl. tabu (vplyvom kultov, náboženstva, tradície a pod. uctievaný ako niečo zakázané, čo neslobodno narušiť, zničiť): posvätné, tabuové knihy; je to pre mňa nedotknuteľné, je to pre mňa tabu
posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmety • kultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, texty • obradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálny • sakramentálny • svätý: posvätné, sväté mesto • hieratický • expr. presvätý
2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätý • expr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúcho • nedotknuteľný • neskl. tabu • tabuový • tabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmet • neporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľub • drahý: drahé relikvie • expr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivom • kniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka
1. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu: p-á chvíľa, p-é ticho; p-á pamiatka; p-é miesto; považovať niečo za p-é; posvätnej poézie vzlet (Jes.); Povinnosť je pre mňa vec posvätná. (Jes-á)
● horieť p-ým plameňom, ohňom byť nadšený, zapálený pre niečo;
2. ktorý je prejavom uctievania, zbožňovania: p-á úcta, láska; p. strach; p-é túžby; p-é nadšenie;
3. cirk. slúžiaci náboženským úkonom, posvätený: p-é rúcho, p-é obrady, p. strom, p-é zviera; p-á osoba; zool. ibis p. vták uctievaný v starom Egypte;
posvätne prísl. k 1, 2;
posvätnosť, -ti ž.
posvätný [-vä-, -ve-, -vá-] príd 1. (o veciach) obradom vysvätený, posvätený; posvätený a slúžiaci na vykonávanie náboženských obradov: chram boži, wecy poswatne kdo russy (CC 1655); pohanskj popowe poswatnou wodou se pokrapaly (KoB 1666); werite-ly že rod spusobem toho poswatneho wina prawu krew Pane poziwaty budete (AgS 1708); verbena: poswečne (!) byliny (ML 1779) 2. týkajúci sa náboženských obradov: dekugeme tobe, Pane Bože, zes nas k timto poswatnym rečzem zhromazdil (AgS 1708) ku kázni; caeremonia: poswatný obyčeg (GrP 1771) 3. (o sviatkoch a dňoch) zasvätený nej. svätému: Mikulass Palffj žiwůt swůg gest dokonal pred půlnocow w ten den, který swatému Giřj poswatný byl (RUŽOMBEROK 1600)