posvätiť dok.
1. vykonať obrad posvätenia: p. oltár, p. kostol;
pren. priateľstvo p-ené krvou utužené
2. kniž. zasvätiť (význ. 2): p. život vede
□ dať p-enie niečomu odobriť, schváliť;
nedok. posviacať -a, posväcovať
● cieľ, účel p-je → prostriedky
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
posvätiť p. zasvätiť 1, obetovať 1
zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine • posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu • venovať • kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu • pren. upísať: všetok čas upísať športu
2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi • informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého
3. porov. oslavovať 1
posvätiť, -í, -ia, rozk. -sväť dok.
1. cirk. (čo, zried. i koho) osobitným obradom vysvätiť: p. kostol, zvony; Biskup posvätil obraz. (Vaj.); mal byť (Ondrík) o rok posvätený (Taj.) vysvätený za kňaza;
pren. urobiť niečo vzácnym, posvätným: Rozlúčku bozkom neposvätil. (Jes.) Kopytá ich koní posvätili roviny tieto. (Záb.)
2. (čo komu, čomu, čo za čo) s láskou, s nadšením niečo niekomu al. niečomu venovať, obetovať, zasvätiť: p. život práci, vede, umeniu; Štúdiu posvätil Nele. (Vaj.) Celý nasledujúci deň bol posvätený návštevám. (Jes-á) Posvätíme otčine poryvy krásne ducha svojho. (Jes.); kto za ľudstva práva život posvätí (Kuzm.);
nedok. posväcovať, -uje, -ujú;
k 1, zried i k 2 i posviacať, -a, -ajú: cieľ (účel) posväcuje prostriedok (prostriedky) ospravedlňuje
|| posvätiť sa (čomu, komu) s láskou, nadšením sa niečomu, niekomu venovať, obetovať, zasvätiť sa: p. sa práci, vede; posvätil sa vlasteneckým povinnostiam (Kuk.);
nedok. posväcovať sa
svätievať, -a, -ajú;
dok. k 1 posvätiť, k 2 vy-