Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

posunok -nku m. pohyb (rukou), ktorým sa niečo vyj., gesto: dorozumievať sa p-ami, urobiť odmietavý p. hlavou

□ robiť p-y posunkovať;

posunkový príd.: p-á reč

posunok, -nku m. pohyb niektorou časťou tela, najčastejšie rukou na vyjadrenie niečoho, na zdôraznenie reči, gesto: odmietavý p.; Urobila rukou rozpustilý posunok. (Vaj.) Urobil smutný posunok ramenami. (Kuk.) Snaží sa posunkami dohovoriť s okoloidúcim vojakom. (Tomašč.); p. hlavy (Tim.);

posunkový príd.: p-á reč dorozumievanie sa posunkami

(jeden) posunok; (bez) posunku; (k) posunku; (vidím) posunok; (hej) posunok!; (o) posunku; (s) posunkom;

(štyri) posunky; (bez) posunkov; (k) posunkom; (vidím) posunky; (hej) posunky!; (o) posunkoch; (s) posunkami;