postúpiť -i dok.
1. pokročiť, podísť: p. o krok, p-te k dverám!
2. posunúť sa dopredu, op. ustúpiť: vojsko opäť p-lo kilometer
3. dostať sa bližšie k cieľu, pokročiť: prípravy na snem už p-li, vo vede sa veľmi p-lo
4. dosiahnuť ďalší stupeň, vyššie zaradenie: p-l za, na zástupcu riaditeľa; p. do vyššieho ročníka, do vyššej súťaže
5. prenechať, odstúpiť, odovzdať: p. majetok deťom; spis úradne p-li ďalej;
nedok. postupovať
1. k 1 – 5
2. počínať si, konať: p. úradne, rozvážne
postupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povanie nedok.
konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov
2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne
počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konať • arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť • správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž • postupovať • pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil
pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujú • nadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcu • konať • robiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov
2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiu • vyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánu • robiť pokroky: v angličtine robí veľké pokroky • zdokonaľovať sa • prehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike
3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať sa • tiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchy • rozprestierať sa • rozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídlisko • vinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh
postupovať 1. porov. postúpiť 2. p. konať 1, počínať si
posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dole • sunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameň • pomkýnať sa • podávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebe • potískať sa: budovy akoby sa potískali k sebe • expr. šinúť sa: dav sa šinul k východu • kniž.: snovať sa • snuť sa: po nebi sa snujú oblaky • expr. zried.: postrkávať sa • postrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sa • uhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovi • napredovať • postupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
postúpiť, -i, -ia dok.
1. urobiť krok al. niekoľko krokov dopredu, pokročiť, podísť: Ako chcel postúpiť, noha zlyhala. (Kuk.) Dáma postúpi mu niekoľko krôčkov v ústrety. (Ráz.); p. o krok, o krôčik dopredu, i pren. urobiť pokrok, pokročiť v niečom; pren. než postúpim ďalej žitia na púti (Hviezd.) pokročím v ďaľšom živote; pren. Kedy už konečne postúpime k slovám a vetám. (A. Mat.) kedy sa dostaneme.
● p. z rozumu (Jes-á) zošalieť, zblázniť sa;
2. premiestniť sa, posunúť sa dopredu (obyč. v boji): Nemci postúpili na Kraľovany. (Ondr.) Boj nebol ťažký. Postúpili sme bez ťažkostí. (Karv.)
3. urobiť pokrok, pokročiť v nejakej činnosti, vo vývoji, dostať sa bližšie k cieľu: Prípravy postúpili tak ďaleko, že prvá oplátka zišla zo železa. (Kuk.) Známosť sotva postúpi ďalej. (Škult.)
4. dosiahnuť vyššiu hodnosť, najmä v úrade al. v spoločenskom postavení: p. v hodnosti; Postúpil na kaprála. (Kuk.) Ústav znížil platy, Lajo však postúpil. (Taj.) Prisľúbil, že doštuduje. Potom iste postúpi i v službe. (Gab.) Hurban postúpil medzi najprednejších členov (Jednoty). (Vlč.); šport. p. do ďalšieho kola víťazstvom sa kvalifikovať do ďalšej súťaže; p. bez boja (do ďalšej súťaže); škol. p. do vyššej triedy;
5. (čo komu, čomu) vzdať sa niečoho v prospech niekoho, niečoho, prenechať, odstúpiť: (Mať) musela mlyn postúpiť Trfotkovi. (Kuk.) Musela (izbu) postúpiť pomocníkovi. (Šolt.); pren. Musela postúpiť pole svojej sokyni (Kuk.) ustúpiť, vzdať sa prvenstva; admin. p. spis, žiadosť úradnou cestou dať, odovzdať ďalej na vybavenie;
6. kniž. zastar. urobiť vykonať niečo, zachovať sa nejako, použiť určitý spôsob konania: Tak, ako on postúpil, vydobýjajú sa iné ženské, nie Adely. (Vaj.) Viac nedovolil by som si postúpiť tak voči vám, proti vašej vôli totižto. (Šolt.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom tak smelo s ňou postúpiť? (Vaj.)
7. nár. (čo) vziať na seba niečo, podstúpiť: Hotový je postúpi ohnivú próbu. (Kuk.);
nedok. postupovať, -uje, -ujú
|| postúpiť sa odstúpi sa; urobiť niekoľko krokov dopredu: Postúpil sa ďalej za dverká. (Tim.) Poputnaný ako račko za klepeto, postúpil sa hen môj sivko. (Hviezd.)
postupovať p. postúpiť
postupovať nedok. 1. ísť dopredu, napredovať, blížiť sa k cieľu: Moja mať choďila ťiež do Pešťe na roboti, aľe peší, pritom si aj pospaľi, prebuďiľi sa a zase postupovaľi ďalej (Pribiš DK); Sňahu skoro po pás, ľen pomali zme postupovaľi hore doľinu (Rajec ŽIL) 2. csl posúvať sa dopredu, napredovať (v boji): A mi zme už viďeľi, že voja̋ci postupujú dolu Oravou (Krivá DK); Hore Kuňerackú doľinu postupovaľi (nemeckí vojaci) a mi zme boľi už v horách (Rajec ŽIL); Rusi postupovaľi hore valalom (Hažín MCH) 3. dosiahnuť vyššiu hodnosť, ďalší stupeň, vyššie zaradenie (v zamestnaní, spoločenskom postavení ap.): Potom, čo jeho ďeťi móžu pokračovat, postupovad dál? (Chrabrany TOP)
postupovať sa nedok. sšar prešľapovať z nohy na nohu: Ľem śe tak postupoval, co ňeznal, jag začac (Dl. Lúka BAR)
postúpiť dk 1. kam premiestniť sa, posunúť sa: swedek slissawsse wystrelenia, postupil wen z domu sweho (H. JASENO 1664) vyšiel; widel som, kdy Barwier w rukach mal walassku a malo zatim postupil, y ten (Zigmund) se opet nawratil, druk na Barwiera zodwihol (KRUPINA 1682); na nebe postúpim, podobný búďem Nagwiššímu (BN 1790) vystúpim; usylug sa s prudkym kwaltem mysel tam pricháňati, kde gesste nemóžess postúpiti (BlR 18. st) kam sa nemôžeš dostať L. Thomass Gnobel mel sud z miestienem z Warzyna o neyake brwna, a w tem gest byl Gnobel od prawa postupyl, a to su geho dietkam na oczy nametaly (ŽK 1463) nedodržal súdne rozhodnutie; porucznyczy pro neho praczy meli weliku, ponewadz Pawel Czymerman postupil precz, ktereho oni byli wyruczili (P. ĽUPČA 1564) odišiel; p. späť, naspäť ustúpiť, cúvnuť: dnové moji zhynuly, kosti mé jako škvarek vyprahly a tvé dary, jenž jsem měl, zpět postoupily (RL 1571); pani sudci w negmensseg weci a puncte naspak nechteli postúpiti (S. ĽUPČA 1632); učedlnicy postupily naspet a padly na zem (Le 1730) F. (dalo sa) swiecz do sspitala žene, čuo z rozumu postupila (ŽILINA 1727) zošalela, zbláznila sa; lepe nazpet postupiti, nezli zlu cestu bluditi (Se 18. st) radšej sa vrátiť, ako konať zle 2. komu čomu ustúpiť niekomu, niečomu: Kubo Bohowycz swug dum pofragmarčžil Albertowy Walachowich na kterižto gesscze Albertowy prydal fl 5, d 50 a hned w tu hodynu geden druhemu z mysta postupil (TRSTÍN 1594) 3. práv čo, čoho komu vzdať sa niečoho v prospech niekoho, prenechať, odstúpiť niečo niekomu: pakli by (súrodenci) mieli rozdiel zemi a byli by gi slibili, tu magi (dievke) postupiti (ŽK 1473); Matthuss, syn Lawrinczow, dobrowolne pustil y postupil ten dom swobodne otczy swemu predati (P. ĽUPČA 1551); gestlyz by se (manželka) wydala, tehda dom hnedz (aby) synom postupyla a role gedne (ŽILINA 1565); král Lazanowy králowstwj sweho slibyl postupiti (HI 18. st) L. p. statku koho zbaviť niekoho majetku: rodičowé mladencza wsseho statku postupily a na syna swého wssech swych weczy panowany preniesly (PeP 1769) 4. čo dať do nájmu, prenajať niečo: eloco: na interes pučiti, roly k wlastnjmu užiwanj dáti, postupiti, zastawiti (WU 1750) 5. čo, čoho vziať na seba niečo, podstúpiť niečo: (Kristus) o swé wlastný práwo pryssel, sweta postúpiťi musel (CC 1655) obetovať sa za svet; (krajčír) gednaku smrt miel postupit, kdibi skrz orodowány niekterich panúw pokuta hlawy nebyla premenena (PeP 1770); bijs ti ňejaké nebezpečenstvý pre mňa postúpil (BR 1785) 6. v čom vykonať, urobiť niečo: dana discretia hoffmistrowy Geho Milosti, w ktereg dobreg wecj postupil dobre, fl 3 (ŽILINA 1681) 7. pokročiť, podísť: paulo progredi: postupiti (PD 18. st); x. pren nuž postupme k weci a ze wsseho nagprw mi chciťe odpowedeť (BA 1789) pristúpme; postupovať ndk 1. k 1: hwezdy gednosteyne postupugi, než negednosteyne blyska se (KoA 17. st); odkúd gestly která stránka wogska postupuwala od spasytedlneg zástawy, yhnedky obranu nadobiwala (PeP 1771); dcéro býwag stála a naspát neodstupug any nepostupug (BlR 18. st); x. pren wjdým neprawost zawisti a hnewu horeti, pjchu a hrdost wýss a wýss postupowati (SK 1697) narastať; nemudry čym do watssiho sstesti postupuge, tim wic seba y ginych blázniwe sužuge (GV 1755) čím má väčšie šťastie F. nektery lyde z rozumu postupowaly a geden se ho naskrze pozbawyl (HiP 1763) šaleli 2. po kom, čom nasledovať niekoho, niečo, ísť za niekým, za niečím: mnozy prigdu we gmenu mem rkuce, ga gsem a čas se bližy, protož nepostupugte po nich (Le 1730); ty, ktery gsau hodnostj žadostiwj, ustawjčne toliko o tom premisslugj a potem postupugi bez wsselikeg rozpačjtosti (CS 18. st) usilujú sa ju dosiahnuť 3. k 3: Jan ten duom se wssim hospodarzstwim Gardossowi Sstephanowi dawa a postupuge (ŽK 1479); k tomu y gednu galowicžku sestre Hestere postupuge (TRENČÍN 1673) 4. k čomu pristupovať k nej. činnosti: od W. Milosty milostiweg informatie žadam, w tegto weczy yak bich mel postupowaty (BYTČA 1662); na každy den o welikich boskich dobrodenich se wam (ľuďom) kaze, zwestuge a ohlassuge, awssak predce w newdwčnosty wasseg postupugete (AgS 1708) stále sa jej dopúšťate; když syn widí, že zly otec w zlosti postupuge, tess zly bywa (GV 1755); s kriwég prisáhi winen gest, kdo bez rozwažená weci, o kterég má swedectwj widáti, k prisáze postupuge (BN 1790) 5. s kým, s čím narábať: paklize by nechtely s tuže potrebu anebo prawom postupowat, tehda giz wedicz, w czem gest wecz, wedet budem, yako sa w teg weczy sprawyt (ŽILINA 1607); wczil pak welkomozna pani s nami ne tak postupuge (BYTČA 1673); postúpiť sa dk odstúpiť sa (z cesty): potom Barwier malo za nim (Žigmundom) sa postupil (s. l. 1682); dzvihajtze se vetsné bráni, posztuptze se pánu szlavi (DŽ 1752)