postreliť -ľ! dok. výstrelom poraniť: p. vlka, neznámy páchateľ ho smrteľne p-l; expr. vyskočil ako p-ený prudko
// postreliť sa nechtiac sa poraniť výstrelom: na poľovačke sa p-l
postreliť -lí -lia postreľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
postreliť sa -lí sa -lia sa (ne)postreľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
postreliť, -í, -ia, rozk. -streľ dok. (koho, čo) poraniť strelou, výstrelom: Postrelil som sedliackeho chlapca. (Zel.) Vlčicu postrelil panský horár. (Hor.) S pocitom postreleného zvera civel na jej tvár. (Bod.) (Genia) letela ako postrelená laň. (Vaj.); skočí sťa postrelený (Botto) prudko; padol ako postrelený vták bezvládne
postreliť dk 1. koho zraniť niekoho strelnou zbraňou: ze by niektery prawyly, ze by ho nepostrelyly, ale ze se vrazyl strany Laczka Ryplaweho (TRENČÍN 1584); Ssadieboll postrelil kraycžiho s Duboweg (B. ŠTIAVNICA 1614); wgem, že ste slisali o Luzinskom, ze ho postrelili cez bruho (SKLABIŇA 1705); w ten čas trochu ma w bok postrelely (TRNAVA 1738); x. pren strela Kupidova, tá mne postrelila (ASL 1603-04) zahorel som láskou 2. koho na čo čarovaním spôsobiť ochrnutie nej. časti tela: Anna Jacobi Ružawj počula od Kancza Mikloskj, že ju na prszt posztrelila gedna zena (KRUPINA 1716); -ovať ndk k 1: ico: postrelugem; ferio: bigem, postrelugem (KS 1763)