postoj -a m.
1. držanie tela (pri státí), póza: tanečný p., zaujať bojový, obranný p.
2. stanovisko, vzťah, pomer, prístup: byrokratický p. k stránkam, (zaujať) zásadný, odmietavý, kladný p. k niekomu, k niečomu
postoj, -a m.
1. držanie tela pri státí, póza: (meniť) p. tela; nehybný p.; útočný, obranný p.; Zaujal mimovoľne postoj vojenského postrehu. (Gráf) Šesť četníkov uvoľnilo napätý postoj. (Jaš.) Mužovia vzali štíty a meče a zaujali bojový postoj. (Jégé) Chytil jednou rukou Devána okolo krku, aby mal pevný postoj. (Zgur.);
tel. spôsob, ako cvičenec stojí: základný p.;
2. vzťah, pomer k niečomu, stanovisko: uvedomelý, socialistický p. k práci; p. k životu; (zaujať) správny, kladný, kritický, negatívny, odmietavý, nepriateľský p. k niekomu, k niečomu; zmeniť svoj p.; uzavretý postoj k svetu (Vám.); Vážnosť veci si vyžadovala chlapský postoj (Zúb.) mužné, priame stanovisko.