postihnúť -e -ú -hol dok.
1. nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: p-lo ho nešťastie, mrazy veľmi p-li oziminy, oblasť p-tá zemetrasením
2. kniž. postrehnúť, pochopiť, vystihnúť: p. podstatu javu, p. niečí úmysel;
nedok. postihovať
postihovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.
charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovať • postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok
2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť
stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasleduje • chytať • lapať • honiť • naháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodeja • perzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich
2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovať • zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhým • prenasledovať • trápiť • sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromy • doliehať • expr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby
3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3
vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať • pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat • kniž.: postihovať • ponímať • odb.: apercipovať • percipovať: veci postihoval určitým spôsobom • cítiť • preciťovať • prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia
postihnúť, -ne, -nú, -hol, postihnutý dok.
1. (koho, čo) zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: postihlo ho nešťastie, sklamanie, postihla ho choroba, škoda, postihol ho trest; chorobou postihnuté miesta; osoba postihnutá duševnou chorobou; vojnou postihnuté štáty; Čudný osud postihol meno toho vojvodcu. (Bedn.) Ľudia obchádzajú náš dom, akoby bol morom postihnutý. (Al.) Rudopoľskému vyhýbali ako postihnutému morovou nákazou. (Vaj.)
2. (čo) zrakom al. inými zmyslami al. rozumom vypozorovať, vybadať, vystihnúť, zachytiť, postrehnúť, pochopiť: p. zvuk; p. zmysel, význam niečoho; Eva hľadí na posteľ, či nepostihne nejakého pohybu. (Kuk.) Terézia nestačila postihnúť jej slová. (Podj.) Jediným pohľadom postihne Drak situáciu. (Chrob.) Nepostihneš hodín, keď večer líha si pomaly. (Pláv.); p. jadro a váhu práce (Mráz);
3. zastar. (koho) zastihnúť, prichytiť, prekvapiť pri niečom, pristihnúť: Čo by si oči vyočil, nepostihne mládenca pri stínaní májov. (Kuk.) keby ho mohol postihnúť na ďalekej ceste (J. Kráľ); Teraz ho postihli pri takom zločine! (Záb.); keď kohokoľvek z tvojich spojencov v akejkoľvek rebélii postihnem (Kal.);
nedok. postihovať, -uje, -ujú
postihovať p. postihnúť