postaviť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho kam) dať, umiestiť niečo, niekoho niekam tak, aby to stálo, aby stál: p. do izby skriňu; p. na stôl vázu; p. dieťa na zem; p. žiakov do radu; Chlapec postaví kolky. (Tim.); p. tábor (Min.); p. pascu na myši; p. (dievčaťu) máj podľa ľudového zvyku zasadiť v noci pred prvým májom pred okno dievčaťu okresaný smrek al. jedľu s ozdobeným vrcholcom; p. jedlo, misu, tanier na stôl (pred niekoho) dať jesť
● p. niekoho pred súd obžalovať; p. niekoho tvárou v tvár, do tvári a) (niekomu) konfrontovať s niekým; b) (napr. skutočnosti, pravde) ukázať (ju) otvorene, bez prikrašľovania; p. niekoho na pranier pranierovať, vystaviť hanbe, kritike: p. niekoho, niečo na piedestál (Vaj.) osláviť, urobiť vzorom; p. niekoho pred hotovú vec priviesť niekoho do situácie, na ktorej sa nedá nič meniť; p. niekoho pred rozhodnutie prinútiť ho, aby sa rozhodol; p. niekoho do zlého (čudného, nepriaznivého ap.) svetla hovoriť, vyjadriť sa o ňom zle, nepriaznivo ap.; všetko postavené do náležitého svetla (Škult.) správne osvetlené, vysvetlené; p. niekomu niečo, niekoho pred oči, na oči niekoho na niečo, na niekoho upozorniť; p. niekoho k stene, k múru odstreliť; p. niekoho, niečo na nohy povzniesť, pomôcť, aby sa niekto vzchopil, niečo vzchopilo; to ho postaví na nohy a) vzpruží, osvieži (o jedle, nápoji); b) pomôže mu (napr. finančne, hmotne); p. niekomu, na niekoho pascu (klepec) nastrojiť úklady, nástrahy, lesť; p. si hlavu tvrdošijne zotrvať na svojom, zatvrdiť sa; kam ho postavíš, tam tam stojí (úsl.), kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde (úsl.) je pasívny, bez iniciatívy; je lenivý;
2. trochu zastar. (čo, kam) položiť, umiestiť, dať niekam: kam sa nula postaví, či pred a či za jednotku (Jes.); p. si klobúk na hlavu (Vaj.); Ondrej si postavil okuliare na nos. (Kal.) Karol postaví si otcovu čiapku. (Rys.)
3. (koho, čo kam) prikázať, vykázať, určiť niekomu, niečomu nejaké miesto, nejakú úlohu: p. niekoho na zodpovedné miesto; p. vojaka na stráž; p. stráž; Páni všade postavili ozbrojených sliedičov. (Smrč.) Postavil svoju poéziu do služieb prestavby mesta. (A. Mat.); kraje pod mocou budínskeho pašu postavené (Škult.); Proti nemeckej ríši postavili tri a pol milióna vojska (Tat.) poslali do boja; šport. p. hráča určiť do mužstva, do zápasu; práv. p. niekoho, niečo mimo zákona vyňať spod ochrany zákona;
4. (koho za čo, kam, zastar. i čím) ustanoviť, určiť, zvoliť do nejakej hodnosti, funkcie: Na čelo vyslanstva postavil Moyzesa. (Vaj.) Kráľ ho postavil za hlavu celému vojsku. (Dobš.) Slovenská banka otvorila filiálku a postavila do nej svojho úradníka Kôrku. (Taj.) Janka postavili kráľom. (Dobš.); p. niekoho, niečo za vzor; p. niekoho na roveň niekomu;
5. (čo) stavebným postupom zriadiť, vybudovať, vystavať: p. dom, plot, komín, most; p. školu; p. cestu; p. niekomu pomník; kostol je postavený v gotickom slohu; p. snehuliaka zlepiť zo snehu; pren. rodinný život postaviť na nové základy (Laz.) dať mu novú náplň; pren. Nemožnosť postavila hrádze medzi nich (Tim.) bola prekážkou.
6. (čo; čo na čo) dať variť niečo: p. obed, večeru; Anča začala variť večeru. Postavila kašu. (Tim.); p. (hrniec, obed) na šporák, na plyn; p. (vodu) na čaj
● nemá čo do hrnca p. má sa zle, trpí núdzu;
7. (čo, zried. i koho do čoho, na čo) vsadiť, vložiť do hry (obyč. hazardnej): Postavil si tie (dva zlatiaky) na zeleného kráľa a prehral zasa. (Jégé); zeman, čo postaví do hry i ženu (Ráz.); Na ruletke som vyhral, potom som si zas postavil a prehral som to. (Jes-á) Pečuhu postaví do lutrie a keď vyhrá, stane sa majstrom. (Záb.)
● p. všetko na jednu kartu (kocku) riskovať, hazardne sa rozhodnúť v kritickom položení; Kto postaví, ten vyhrá (prísl.) o rozhodnosti; niekedy treba riskovať
8. (čo) vytýčiť, určiť, formulovať: p. otázku; p. si niečo za cieľ, za úlohu; p. si cieľ; p. program; Politický pracovník postavil veci veľmi správne. (Sev.) Povinnosť! Kto ju postavil? Vaša vôľa. (Kuk.) Proti slepej náruživosti ostatných postavil (otec) túto svoju pravdu. (Karv); mat. p. rovnicu;
9. kniž. (čo) vytvoriť, dať vzniknúť niečomu: Nie je to maličkosť postaviť dobrý súbor v rote. (Sev.) Na lýceu v Bratislave postavili stolicu slovenskej reči a literatúry. (Škult.) Gramatickým prácami a veľkým slovníkom slovenského jazyka postavil spisovnú reč slovenskú. (Škult.) Musíme postaviť armádu. (Sev.);
nedok. zried. k 1, 2 postavovať, -uje, -ujú
|| postaviť sa
1. (bezpredm. i na čo) vlastným pričinením sa dostať, prejsť do stojacej polohy, vstať: Šmýkali sme sa až na také miesto, na ktorom sme sa mohli postaviť. (Bedn.) Martinko postavil sa na svoje dve bosé nôžky. (Vaj.); p. sa na rovné nohy (rýchle) vstať; Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať (Ráz.-Mart.) stál na nohách i na rukách.
● p. sa na nohy a) začal chodiť (obyč. o dieťati); b) vzchopiť sa, zmôcť sa (napr. finančne); p. sa na vlastné nohy osamostatniť sa; p. sa na zadné nohy prejaviť odpor, vzdor (o ľuďoch); Tu sa Ondrej Levický postavil na všetky štyri nohy a držal vicišpánovvi kázeň o skúposti (Kal.) vzoprel sa; aj keby sa (všetci) na hlavu postavili, čo sa (všetci) na hlavu postavia navzdor všetkým, všetkému, za každú cenu; vlasy sa mu dupkom postavili (od strachu, od hrôzy) zježili sa; oči sa mu dupkom postavili (od strachu, od hrôzy) vyvrátili sa, obrátili dohora;
2. zaujať miesto stojac, stať si: Postav sa rovno!; p. sa pred zrkadlo; p. sa do radu, do kruhu; Richtárka sa postavila do kuchynských dverí. (Kuk.) Chlapi sa postavili zoči-voči (Tat.) oproti sebe, tvárou v tvár; p. sa do pozoru, i pren. prejaviť rešpekt, poslúchnuť; pren. p. sa na nejaké stanovisko (napr. opačné, zákonné ap.) zaujať istý postoj; pren. p. sa pózy trpiteľa, mučeníka chcieť budiť zdanie trpiteľa, mučeníka; pren. keď sa už do radu mládencov postaviť mohol (Dobš.) keď dospel; pren. Chcú sa zasa postavť medzi ňu a nového priateľa (Kuk.) chcú ich rozdeliť, rozlúčiť, znepriateliť.
● p. sa k niekomu, k niečomu chrbtom prejaviť nezáujem, opovrhnutie; p. sa do cesty niekomu, niečomu spôsobiť prekážky; p. sa tvárou v tvár (do tvári) niekomu, niečomu byť odhodlaný, neohrozený, nebáť sa; p. sa niekomu po boku, bok po boku, k boku prejaviť solidaritu, pomôcť; p. sa na čelo (do čela) niečoho zaujať popredné, vedúce miesto, postavenie ap.; p. sa na stranu niekoho, niečoho stať sa prívržencom, zástancom niekoho, niečoho; p. sa doslužieb niečoho (napr. národa, vlasti ap.) pracovať pre niečo; p. sa na odpor (niekomu, niečomu) odporovať, prejaviť odpor, vzdor; p. sa pred oči niekomu stať sa zjavným, ukázať sa: Kováčovi celá jeho bieda postavila sa pred oči. (Dobš.)
3. (proti komu, proti čomu, za koho, za čo, k čomu i bezpredm.) zaujať nejaké stanovisko, vyjadriť svoj záporný al. kladný postoj: p. sa proti odporcom; p. sa za svojich priateľov; Dievčence nechcú ani Anču a rady sa proti nej postavia. (Tim.) Postavil sa dôsledne proti vojne. (Votr.); p. sa proti otcovej vôli (Barč); postavil sa proti návrhu (Zúb.); Postavil sa celkom za družstvo. (Sev.) Postavil sa na obranu prenasledovaných študentov. (Mráz); p. sa (kladne, záporne) k programu, k návrhu;
4. (komu, čomu i bezpredm.) dať najavo nesúhlas, odpor, vzoprieť sa: Vedel, že jej matka je žena rozhodná, ale aby sa aj notárovi postavila, nevedel si predstaviť. (Urb.) Matke sa postaviť, to by sa neopovážila. (Laz.) Nevedela pochopiť, ako je možné nepostaviť sa zlu. (Urb.) „Pán doktor nočné vizity neprijíma,“ postavila sa Marka. (Jes.)
5. nár. vystavať si dom: Mladší syn vystúpil z domu, postavil sa osobitne. (Bodic.) Dva razy sme vyhoreli a postavili sa zakaždým poriadnejšie a pohodlnejšie. (Jégé) Postavil sa v poli, kus od dediny. (Tat.)
6. nár. (o čo) uzavrieť stávku, staviť sa: O čo sa postavíte, že si bačík Paľo nájdu ženu? (Tim.)
7. zastar. (za čo) ujať sa nejakej funkcie, stať sa niečím, ustanoviť sa za niečo: Mladý prešporský teológ nie sám od seba postavil sa za zákonodarcu slovenského písomného jazyka. (Škult.)
stavať1, -ia, -ajú nedok.
1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá; s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne; s. pomníky; s. šibenice; s. niekomu slávobránu; Stavajú strojovňu, sušne a baráky. (Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou; vtáci stavajú hniezdo; pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky; Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval; pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.
● s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám; s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti; s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov; s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty; Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.
2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák; Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu. (Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.); osídla, chlopce stavať (Taj.); Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval; pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva; zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.
● kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu; s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad; expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť; s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať; s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať; s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo; s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk; s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať; s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu; zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu; s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy; s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť; s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť; s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom; s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať; s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom; pýtať sa na niečo; s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať; kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.
3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato; postavovať: s. snopy do krížov ukladať; s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza; s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp; s. kolky pri hre v kolkárni; Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.
● s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať; b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu; s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;
4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.
● s. niečo na kocku riskovať, hazardovať; s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození; s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;
5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti; Treba stavať na pokrokových tradíciách. (Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)
6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.); Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)
7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)
8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);
opak. stavievať, -a, -ajú;
dok. k 3 staviť1, k 1, 2, 3, 8 postaviť
|| stavať sa1
1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku; Adam sa staval na prsty nôh. (Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.); voj. s. sa do pozoru; šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre); s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod; b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky; s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť; b) pren. vzmáhať sa, silnieť; s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu; s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo; s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto; s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým
● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi); b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi); s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť; b) zjavovať sa (v predstavách);
2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.); s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho; Proti tvojej vôli sa nejdem stavať. (Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)
● kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;
3. (ku komu, k čomu ako) mať určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu; s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu; s. sa s nedôverou k niekomu prejavovať nedôveru, nedôverovať; Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)
● s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;
4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho; Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša. (Ráz.); človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.); Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)
5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)
6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);
dok. k 1-4 postaviť sa