postavenie -ia s.
1. rozmiestnenie, pozícia, poloha: zaujať výhodné p.; voj. palebné p.; šach. remízové p.; šport. p. mimo hry ofsajd
2. stav, situácia, položenie: p. obyvateľstva, dostať sa do ťažkého p-ia
3. (významná) spoloč. úloha, funkcia: mať vysoké p., spoločenské p. ženy, človek s p-ím
4. zamestnanie, miesto: mať zaistené p., boj o dobré p.
postavenie -nia s.
funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa • úrad: vzdať sa svojho úradu • postavenie: mať vysoké postavenie • úloha: mať vedúcu úlohu • miesto: dostal zodpovedné miesto • kniž. post: post ministra
2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia • úloha • poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy • význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť • platnosť: ekonomická platnosť mzdy • kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách
3. p. chod 2, činnosť 2
poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položenie • postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie • pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie • situácia: vertikálna poloha, situácia • miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto • póza: póza tela • postoj: zaujať bojový postoj
postavenie 1. p. poloha 2. p. stav1 1, situácia 1 3. p. funkcia 1
situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti
2. p. poloha
stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu
p. aj situácia 1
2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2
postavenie, -ia str.
1. zamestnanie, povolanie, miesto: Vrátim ti (peniaze), keď budem mať svoje postavenie. (Tim.) Zasnúbenie nepovolím, kým nebudú mať zaistené postavenie. (Šolt.); výnosné p. (Taj.);
2. hodnota, význam príslušiaci jednotlivcovi, nejakému celku, nejakej inštitúcii al. javu v spoločnosti: mať (vysoké) spoločenské p.; významné p.; sociálne p. zaradenie v spoločnosti; vedúce postavenie robotníckej triedy v socializme; Vybojoval si v zámku výnimočné postavenie. (Jégé) V našej literárnej situácii Timrava má osobitné postavenie. (Mráz)
3. stav, položenie, situácia: byť v ťažkom p-í; dostať sa do zúfalého p-ia; materiálne, hmotné, kultúrne p. obyvateľstva; Chripel od zlosti v bezmocnom postavení. (Tat.) Vžil sa do postavenia, ako sa šepce poklona. (Jes.)
4. rozostavenie, rozloženie, umiestenie na určitom mieste, pozícia: Na znamenie alebo na príchod spojky mali sme postavenie za dedinou opustiť. (Tomašč.); voj. obranné, palebné, útočné p.; šach. remízové p.; šport. p. (hráča) mimo hry ofsajd (napr. vo futbale);
5. zastar. držanie tela, postoj: Zaujal postavenie olympského Zeusa. (Záb.)
postavenie, povstavenie [-ie, -í] s 1. stav, položenie, situácia: hospodarstwy zdegssie, bud Pan Buch pochwalen, na ten čas gest w dobrem postaweny (BYTČA 1613); w tomto postaweny potreba hned dati žilu otewriti (RT 17. st); Noé den jeden se opjlj a w nehodnem powstáweny ležal (PrW 1780); v postaveňí temto dlkší čas zetrvávali, oňemeli obadva (BR 1785) 2. postoj k niečomu: gestliže gen tenke postawenj zbada byskup, že polowičnjm srdcem ge k stawu reholnjckemu, netrpi, aby (žena) do neho prysahala (PP 1734) váhanie 3. práv zaručenie sa za niekoho, že sa dostaví pred súd: muoz toho wiezne wypustiti na geho czest, wieru wedle prawa na postaweni (ŽK 1473); (pán) bude-li moczi, na postawenie anebo wiezeni sprossczeni (sa pričini) (KEŽMAROK 15. st); ponewadz zadny se k prawu neustawowal, z czeho by ho (môjho poddaného) byl winil, dali ste ho na rukomy na postaweny (STREČNO 1548) 4. dosadenie, umiestnenie niekoho niekam: surrogatio: posáďeni aneb postaweni na mjsto ginssého (KS 1763) 5. vybudovanie, vystavanie niečoho: sedlisko kachawinske k postaweni sladownie (ŽK 1482); mlynarom od trych stlpou šibecnych postawenya fl 2; gednu kachel zelenu do welkeg ffurmy y s postawenym (KRUPINA 1648; 1721); constructio: postawenj, stawanj (KS 1763) 6. postoj, držanie tela: regule w ohledu náležitého postawenj tela (GT 1780); tuto (pri písaní) ge náležité powstawénj ťela (UP 1780) 7. vzrast, postava: postawenj geho (tela) z kosti, z chrustačiek zlozene a spogene gest (KoB 1666); sw. Pawel gmenuge se Beniamin, maličky, že byl postawenj nizkeho (SP 1696)