postava -y -táv ž.
1. ľudské telo (jeho celková podoba): štíhla, územčistá p.; hovor. má dobrú p-u je pekne urastený; stratiť p-u stučnieť
2. človek, osoba (svojím zjavom): p. v bielom
3. ľudská osobnosť (najmä stvárnená v umení): historická, románová p.;
postavička -y -čiek ž. zdrob.
postava -vy -táv ž.
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod. • jedinec • jednotlivec • indivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivci • kniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva
2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele • postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv
3. p. človek 1
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery • figúra: mať štíhlu postavu, figúru • rast • vzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu
2. p. človek 1 3. p. osobnosť 1, zjav 3
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
postava, -y, -táv ž.
1. ľudské (zried. i zvieracie) telo vzhľadom na línie, proporcie, vzrast: mohutná, plecnatá, objemná, štíhla, vysoká, nízka, útla p.; pekná, dokonalá p.; zhrbená p.; ženská, chlapčenská, dievčenská p.; dobre stavaná p.; je strednej p-y, človek vysokej p-y; p. ako jedľa; hovor. má dobrú p-u je pekne urastený(-á); kôň známej postavy (Tat.); junónska p. o vysokej, plnej, majestátnej žene; adonisovská p. o peknom, urastenom mladom mužovi
● rytier smutnej p-y a) Don Quijote, známy románový hrdina; b) o človekovi podobných vlastností, ako mal Don Quijote;
2. telesný zjav človeka, človek, osoba: Z tône lesa vychádza postava. (Pláv.); knísali sa dve ľudské postavy (Fr. Kráľ); mravenisko ľudských postáv (Letz);
3. ľudská osobnosť vo svojej celistvosti, najmä stvárnená v dramatickom umení al. v literárnom diele: hlavná, ústredná p. diela; vytvoriť p-u (na scéne); historická p. osoba historického významu; legendárna p. okolo ktorej sa vytvorili legendy, povesti; Andrej Bagar v postave hrdinu drámy; Hviezdoslav je veľká postava slovenskej literatúry; galéria postáv rad typov ľudí; Postavy ľudové sa Hurbanovi nedaria. (Votr.);
postavička, -y, -čiek, zried. i postavka, -y, -viek ž. zdrob. expr.
postava ž. 1. ľudské telo, jeho celková podoba, vzrast: Enem šati ju špacili, ale postavu mieu̯a velice dríčnu (Jablonové MAL) 2. človek, osoba (svojím zjavom): Ide mi naprociva postava, oči sa temu belali (Ružindol TRN)
postava ž, postav2 m 1. tvar, podoba, forma niečoho: dom rad bih tak zbudowal, ze nebol escze w takey posťawe (VELIČNÁ 1623); postawu také mywali kola y wysokost (KB 1756); membratura: postaw úduw, twárnost úduw; eurythmia: ťela pekny postaw, porádny postaw staweňá (KS 1763); preto som wzala na seba postawu králika (DS 1795) 2. vzrast, veľkosť tela (ľudského, zried i zvieracieho): ten gisty yastrab wedle sweho postawu ne na zagicza, ale toliko na ptaky k geho lowke spuosobni byl (H. ZÁTURČIE 1609); stredney postawy člowek negspusobnegssj gest (KoB 1666); mezy nekolko sto tysýcuw dwuch nenalézness, kterych by se twar, postawa, hlas docela znássaly a zrownáwali (PP 1734); mimo tohoto byla Eugenia náležite parádna w postawe tela (VP 1764) 3. súhrn vlastností, okolností, ktoré niečo, niekoho charakterizujú, stav; postavenie: spuosob hospodarstwy W. Oswicenosti pri magierech wssudi gest w dobreg postawi (BYTČA 1615); Juditha tak nestidata gest, že nepatrice na sweg pohlawi postawu, wssecku hanbu na stranu odložila (PUKANEC 1787) 4. hlavná podstatná zložka niečoho, podstata: habitudo: spúsobnost, postawa čehokólwek; qvalitas: vlásnost, postawa (KS 1763); wec z nenadála do prwég psotnég swég postawi wpáda (BPr 1787)