Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

posolkyňa -ne -kýň ž.

posolkyňa, -ne, -kýň ž.

1. zried. žena, ktorá prináša zprávu al. vec od niekoho, žena poverená posolstvom;

2. nár. výpomocná robotníčka, slúžka ap.: Paholka alebo posolkyňu by mi vyčítali. (Laz.) Čoby slúžila — posolkyňou si bola, alebo ešte lepšie, podúčala si sa v robote. (Laz.)

posolkyňa ž. snitr, miest. jzsl pomocnica v domácnosti: Cez vojnu som mala posolkiňu, robila za paholka (Návojovce TOP); Krčmárenka naša, či ťi je to céra, lebo posolkiňa? (Semerovo HUR); Mala som len štrnáz rokov a u_som slúžila, taka posolkiňa som bola (V. Maňa VRB)