Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

poslúžiť -i dok.

1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému

2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i

3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi; čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)

4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;

nedok. posluhovať

1. k 1

2. v min. vykonávať za plácu pomocné práce v domácnosti: chodila prať a p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
posluhovať ‑uje ‑ujú nedok.

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


posluhovať 1. p. slúžiť 1 2. p. obsluhovať 1


slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

posluhovať, -uje, -ujú nedok.

1. (bezpredm. i komu) vykonávať v určitom čase (denne, týždenne ap.) za plácu pomocné práce v domácnosti: Chodila prať a posluhovať do panských domácností. (Tomašč.)

2. (komu i bezpredm., zastar. i koho) vykonávať, poskytovať niekomu služby, obsluhovať niekoho: Ženy varia, posluhujú chlapom. (Ráz.); Chodila mi posluhovať v chorobe. (Tim.) Po večeri starali sme sa, kto podojí kravu, lebo v taký čas ľudia neradi posluhujú. (Bodic.) Posluhovala nás najviac slečna. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

posluhovať nedokonavé sloveso
(ja) posluhujem VKesa+; (ty) posluhuješ VKesb+; (on, ona, ono) posluhuje VKesc+; (my) posluhujeme VKepa+; (vy) posluhujete VKepb+; (oni, ony) posluhujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) posluhoval VLesam+; (ona) posluhovala VLesaf+; (ono) posluhovalo VLesan+; (oni, ony) posluhovali VLepah+;
(ty) posluhuj! VMesb+; (my) posluhujme! VMepa+; (vy) posluhujte! VMepb+;
(nejako) posluhujúc VHe+;
posluhowať posluhowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor