poslúchať -a nedok. plniť rozkazy, pokyny, byť poslušný, počúvať: dieťa p-a rodičov, p. rady lekára; srdce ho nep-a je choré;
dok. poslúchnuť -e -u -chol: p. na slovo ihneď
počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe • zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo • zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov • hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši • hovor. očúvať
2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety • dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného
3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších • byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný • podrobovať sa • podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom • dávať na niekoho
poslúchať p. počúvať 3
poslúchať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo, bezpredm., zastar. i na čo) podriaďovať sa rozkazu niekoho, riadiť sa prianím niekoho, byť poslušný: dieťa poslúcha rodičov; Svoreň, ktorého poslúchala celá dedina ako otca (Tal.) ochotne; Ty ju poslúchaš ako svätú. (Tim.) Poslúchala svojho muža na slovo (Tat.) bezvýhradne. Málokto poslúchal na jeho rady. (Vaj.); slepo p. niekoho bez uvažovania, nekriticky; pren.: Nohy akosi neposlúchajú (Vaj.) ťažko kráča. Chcela vyskočiť z divána, no údy neposlúchali (Vaj.) nemohla sa pohnúť; zbraň, ktorá dobre poslúcha (Ráz.-Mart.) funguje; Neposlúcha (srdce) nijakého velenia (Vaj.) jeho city sa nedajú ovplyvniť
● p. hlas (svojho) srdca riadiť sa citom;
2. zastar. (koho, čo i bezpredm.) uvedomele vnímať sluchom, počúvať. S otvorenými ústami poslúcha každé slovo učbárov. (Fr. Kráľ) Pani poslúcha pozorne, tu i tu prisviedča. (Kuk.);
opak. poslúchavať, -a, -ajú;
dok. k 1 poslúchnuť
poslúchnuť, -ne, -nu, -chol dok. (koho, čo i bezpredm.) podriadiť sa rozkazu niekoho, vyhovieť prianiu niekoho, počúvnuť: dieťa poslúchlo rodičov; p. rozkaz, dobrú radu; Preto si vec rozmyslel a poslúchol. (Ráz.-Mart.) Poslúchnem ťa vo všetkom a na slovo. (Fel.); pren. Chce dávať znak — ruka nechce poslúchnuť (Vaj.) nemôže ňou pohnúť
● p. hlas (svojho) srdca zariadiť sa podľa citu;
nedok. poslúchať