Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

posledný

I. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, ostatný, op. prvý: p. deň roka, byť na p-om mieste, p. termín

● nadišla (jeho) p-á hodina zomiera, zaniká; p-á cesta pohreb; nie je prvý ani p. aj ďalším sa tak povodí; prvý a p. raz jediný raz; mať p-é slovo definitívne rozhodnúť

II. príd.

1. jediný zvyšujúci, zostávajúci, ostatný: vyrúbali už aj p. strom v aleji; robiť niečo z p-ej sily, s vypätím p-ých síl

2. nedávno minulý, predchádzajúci; najnovší, ostatný: v p-om čase, p-é udalosti; p-á vôľa testament

3. expr. najnižšie postavený, najmenej hodnotný, ostatný: chodí otrhaný ako p. žobrák, mali ho za najp-šieho chudáka

● do p-ého dychu do konca, do smrti; dal by aj p-ú košeľu je veľký dobrák

III. posledné s. aj to jediné zvyšujúce, všetko: dávam ti p., čo mám

● → melie z p-ého

poslednýkrát, posledný raz čísl. radová násobná neurčitá príslovková

posledný -ná -né príd.

posledný -ná -né čísl. radová neurčitá

posledný príd.

1. ktorý je na konci nejakého časového al. miestneho poradia, za ktorým už v poradí nič, nikto nenasleduje, ostatný: p. dom v dedine; p. tanec; prísť na rad (ako) p.; vstávať p.; p-é skúšky; p. deň v roku; práca vstúpila do p-ého štádia končí sa; urobiť p. pokus; šport. p-á tretina (zápasu); sedieť v p-ej lavici, i pren. byť najhorším žiakom v triede; dnes je p-ého posledný deň mesiaca; uviesť p-é bydlisko kde kto naposledy býval; p-á inštancia, i pren. rozhodujúca autorita, čo, kto má rozhodnúť; p. model (napr. šiat) najmodernejší; oblečený podľa p-ej módy moderne; p. výkrik módy najnovšia, obyč. ešte výstredná móda

● od prvého do p-ého všetci; v p-ej chvíli (napr. prísť niekam, spamätať sa, zháčiť sa ap.) lenlen, skoro oneskorene; do p-ej chvíle, do p-ého okamihu (napr. vydržať, veriť niečomu ap.) do konca; do p-ej chvíle života do smrti; (splniť niečo) do p-ej bodky, litery, do p-ého písmena dôsledne, všetko; (vypracovať niečo) do p-ých podrobností dôsledne, presne; prvý a p. jediný; (nech je to, bolo to) prvý a p. raz jediný raz; nestalo sa to, nie je to ani prvý ani p. raz bude sa to opakovať; nie je prvý ani p. takých je, bude ešte veľa; to je moje p-é slovo! už o tom nechcem hovoriť, v tej veci som rozhodnutý; p-é slovo už padlo je rozhodnuté; (v tom, v tej veci) ešte nepovedal(-i) p-é slovo dokáže(-u) ešte viac; musí, chce mať (vždy) p-é slovo a) chce, aby jeho mienka bola rozhodujúca; b) rád sa háda; to (niečo) je p-á vec nie je dôležité, závažné, rozhodujúce; to je (odbila) jeho p-á hodina zomiera, zaniká; leží v p-om ťažení zomiera; p-é dni života pred smrťou; p. spánok smrť; p-á vôľa závet, testament; p. boj predsmrtný; p-é veci človeka smrť; p-á cesta pohreb; vzdať niekomu p-ú úctu, poctu zúčastniť sa na jeho pohrebe; Náš úspech bol posledným klincom do rakvy „reprezentačných“ súborov (Sev.) znamenal koniec; bibl. prví budú p-ými a p-í prvými skromnosť bude odmenená a pýcha potrestaná (podľa náboženských predstáv); cirk. p. súd podľa náboženských predstáv súd všetkých zomrelých i živých ľudí v posledný deň sveta; p-é pomazanie jedna zo sviatosti v katolíckej cirkvi;

2. jediný, zvyšujúci, zostávajúci: toto sú moje p-é peniaze; kúpiť niečo za p-é peniaze; napnúť (svoje) p-é sily; s vypätím p-ých síl; skúsiť p. prostriedok

● (to je moja, naša) p-á nádej, p-á záchrana už nemám(-e) inej možnosti; zmoknúť do p-ej nitky úplne, veľmi; expr. vziať niekomu niečo do p-ého kúska, zrnka ap., vziať niekomu p-ú košeľu, obrať niekoho o p-ú košeľu, zodrať z niekoho p-ú kožu, vziať, ukradnúť niekomu z (od) úst p. kus chleba surovo, bezohľadne vziať niekomu niečo veľmi potrebné; obetovať, darovať aj p-ú košeľu, p. groš, p-ú korunu všetko, všetok majetok (o obetavom človeku); odtrhnúť si od úst p. kúsok chleba obetavo sa zriecť všetkého; do p-ého kúska všetko (napr. vziať, zjesť ap.); brániť sa (niekoho, niečo) do p-ej kvapky krvi, do p-ého dychu, do p-ého okamihu obetavo, dôsledne, udatne; vycediť za niekoho p-ú kvapku krvi obetovať sa do krajnosti; bojovať, biť sa, brániť sa ap. do p-ého (muža) udatne, obetavo, až do konca; izba, miestnosť bola obsadená do p-ého miesta, do p-ej piade úplne, bola nabitá; to je (už to) p-é jediný zvyšujúci spôsob; p. mohykán, p. svojho druhu ktorý už nemá obdobu, ktorý je už jediným zvyšujúcim predstaviteľom, zástupcom niečoho;

3. nedávno minulý, najnovší, nedávny, predchádzajúci: v p-ých dvoch rokoch; v p-om čase, v p-ej dobe; p-é udalosti; za p-ých 5 rokov; Tieto večery v poslednej zime zblížili akosi Ľuda a Terku. (Gráf)

4. najnižšie postavený, hodnotený, majúci najnižšiu hodnotu, ostatný v stupnici hodnotenia: Veď sa nežení hocaký chlap, a ani dievka nie je posledná. (Laz.) Do kostola nešli, lebo nenachodili tam miesta pre seba dosť posledného. (Taj.) Predtým bol (Brázda) posledným tvorom na panskom dvore, hodne za bernardínom a angorskou mačkou. (Vaj.) Prac sa mi z dvora, ty posledná! (Laz.); chodí otrhaný ako ten posledný žobrák;

5. i poslednejší zastar. neskôr, na druhom mieste, naposledy uvedený: Pred plukmi jeho triasli sa Nemci i Osmani. Títo poslední sa opovažovali len s veľkou silou v medze ríše jeho vtrhnúť. (Kal.) Artúr posledné pokladal za pravdepodobné. (Jégé) Nebude mu zle ani ako fiškálovi, doktorovi, čo posledné by si maminka veľmi bola želala. (Taj.) Ani grófovi, ani Adamovi neboli tieto reči po srsti, a preto poslednejší povedal. (Kal.)

6. spodst. posledné, -ého str. jediné zvyšujúce, zostávajúce, všetko: Budeš sa mať pri nej dobre, dá ti posledné. (Jaš.); odnesúc jej posledné, čo mala (Tim.)

● melie z p-ého a) umiera; b) upadá, zaniká (o veciach, javoch)

posledný
I. príd.
1. strsl, zsl jediný zvyšujúci, zostávajúci, ostatný: Hrnci dole mala už vipálené a na sporheli len to poslenné, také slabé (V. Maňa VRB); Obíračka to je posledná robota (Myslenice MOD)
L. poslenná špricovka (Pata ŠAĽ) - ostatný viničný postrek; posledňuo pomazáňa (Dol. Lehota DK) - duševné zaopatrenie chorého; poslenná vuola (Návojovce TOP) - testament; f poslennú hodzinu (Bošáca TRČ) - vo chvíli smrti
F. zvlékli ho s poslenníh gác (Bošáca TRČ) - všetko mu zobrali; do posledňího dechu biu̯ s nama (Kuchyňa MAL) - do konca, do smrti
2. nedávno minulý, predchádzajúci: Ňebol tu už dávno, aš f posľedném čase sem akosi začal chodzic (Rajec ŽIL)
3. najnižšie postavený, najmenej hodnotný, ostatný v stupnici hodnôt: Posleňia žena, kerá sa kurví (Čičmany ŽIL)
L. posledňa múka (Lipt. Lúžna RUŽ) - čierna, nekvalitná múka; poslenní kosec (Vaďovce MYJ) - ktorý zaostáva v kosení, neskúsený, slabý kosec
II. čísl. rad. neurč. ktorý je na konci radu, poradia, ostatný: Tak ten uš si hladzel ícid jakože poslenní (Kostolné MYJ); Odvezľi to preč, ces túto posledňiu vojnu (Podmanín PB); Poslenní rás son štafle ból rezal Šenkvicách (Dol. Súča TRČ)
III.; posledné s. spodst. aj to jediné zvyšujúce, všetko: Velice rád obdarovau̯ i s posledním (Dobrá Voda PIE)

posledný príd
1. kt. je na konci časového al. miestneho poradia, za ktorým už nič, nikto nenasleduje: letha Pane 1587 posledniho dne mesice mage (DUBNICA n. V. 1587); Anka platila tuto summu na dwa platy, poslednj plat položila za rychtarstwj pana Michele Podmanického (BÁTOVCE 1604); tak prwy y posledny chut zustane na jaziku sladka (RN 17.-18. st); luky tež gjm (obyvateľom obce) wipasagu panskj walasy z oucjami až do poslednjeho maja (ČREMOŠNÉ 1770); poslední, presmutné vale všechnem dávám (ASL 1781);
x. pren nesedeg na prednim miste zwlasst obzlastnim, abis nezustal z hanbu na miste poslednim (BV 1652) o nižšom hodnotení
L. k pečenyam se prydawagj wšelygake poslednye gedla neb lakotky (:bellaria:) (KoB 1666) dezert; (umierajúci) se k poslednjmu bogi posylnil (ZP 1716) v očakání smrti; odginal a od poslednich končin zeme ma biti powolan kazatel (o Ježišovi) (MS 1758) zďaleka; p. vek (života) pokročilý vek, staroba: otcze nasseho guz w poslednom weku postaweneho powinowaty budeme do smrtj dochowať (L. ONDREJ 1704); aetas deflexa: poslednj, obstárny wěk žiwota (WU 1750); p. kšaft, testament, p-á vôľa, p-é poručenstvo závet, testament: (umierajúci) pozwal gest Jana, syna sweho, prosicze geho, aby geho rozkazany a wuoli poslednu včzinil (ŽK 1517); vmienil sem tento posledny kssafft aneb posledny swu wuli vcziniti (ŽILINA 1601); pan Georgius Kratky, radny pan pana Doboss Janka, aby me poruczenstwy posledne wislissely (KRUPINA 1647); pani tutorowe predkladagi testament posledni roku 1683 (TURIEC 1686); p-é pomazanie náb v katolíckej cirkvi sviatosť udeľovaná pred smrťou: o swátosti posledného pomazaňý (CC 1655); Posledné pomazánj pre gakých lidj Krystus Pán vstanowil? Pre nemocnych (UV 1763); p-á večera bibl večera, ktorú požil Kristus so svojimi učedníkmi pred smrťou: naučenj o poslednég wečeri (IA 1708); Yudass Ysskariotsky, když od Krysta pri posledneg wečery uslissal nasledugice slowa (MS 1758)
F. bohdaj sa nikdy (víno) radcžeg nerodilo, aby to prwssie a posledne bylo (KRUPINA 1692) jediné; geden člowek, ktery mel w dome swem welike statky, oznamil muži božjmu, že zlodegi wessly do domu geho a že ho oblúpily až do poslednjho stebla (ŽA 1732) celkom, úpne; internecio: smrťu celé potrenj, zabjganj do poslednyho (KS 1763); do p-ého dýchania, do p-ej kvapky krvi do smrti: Krista až do mého posledneho dichánj wziwat budu (VP 1764); kdiž milowal swich, do konca gich milowal a lasku zachowal až do posledneg kwapky krwy sweg (KP 18. st); najposlednejší čas, p-á hodina čas tesne pred smrťou: Anna, pozustala wdowa po Makai Janossowy, ucynyla testament pry posledneg hodynky sweg (KRUPINA 1690); supremum tempus: skonáni, smrt, nagposledňégssy čas (KS 1763); p-ú poctivost, počestnost učiniť vystrojiť pohreb: aby (zať i syn) posledny poctiwost, yako nalezj, pohrebny ucynyly (TURANY 1663); prinucena sem bila k tegže pohrebneg potrebe s tich wipugčenjch penezj odtrhnutj a werencowj poslednj počestnost učinity (PUKANEC 18. st); p-ú posluhu, službu preukázať zúčastniť sa na pohrebe: pry pohrebe a pochowawany wedle običege ze wssim mnostwim a z swiczamy czechownimy poslednu posluhu (cech) učinity má (CA 1579); a juž ňé z pobožnosťi toliko običejnéj (:která jest, bi, kterého do hrobu ňesú, poslednú svú službu preukázali:) ťisli jsú sa na dotíkaňí már (BR 1785); p. deň (súdny), p. súd náb súd všetkých živých i mŕtvych na konci sveta: pro Gezu Krysta, gemuž počet z ssaffářstwy sweho v den posledny dáti musyme (BK 1612); tela zemrelich lidi w posledni den sudni prociti se (TC 1631); nekteri rozumegy poslednj sud, kteri lide swedčty nekterj popiragi (CS 18. st); p. počet, rachúnok súd všetkých živých i mŕtvych v súdny deň: svedomí se hrozi bozskej szpravodnosztzi, boji se poslednoho rachunku tvardoho (RSP 1758); oplzle rozmluwanj Boha obražj, bližniho pohorssuge a čloweka ku počtu poslednimu potahuge (CS 18. st); p-é veci (človeka) smrť, boží súd, nebo a peklo: aby (ľudia) smissleli a zrozumeli a k posledným wecem prohledali (SK 1697); kelko wecy posledných každého čloweka očekáwa? Čtirj: smrt, sůd boži, nebo a peklo (UV 1763); ohljdat se treba nazatym, na poslednj kola (SiN 1678) na zadné kolieska
2. jediný zvyšujúci, zostávajúci: a nayposledneyssi penize, totiz puoldruheho sta zlattych, magi (poručníci) mezy rukama swyma drzeti a zachowati (ŽK 1468); on úbohý (snúbenec) najposledňejší prostredek bil predsevzal (BR 1785)
L. p-é pivo, víno menej kvalitné, ktoré zostalo na spodku suda: secundaria cerevisia: posledné piwo: eructum vinum: wywrat, wjno posledné; lora: wjno posledny, wjnné zlewkj (KS 1763)
F. emortuum auxilium: posledny uffánj (KS 1763) bez ďalšej nádeje, inej možnosti
3. nakoniec uvedený: swedkowe poczuly, zeby tito posledne try (vinohrady) wolakedy zemanszke lebo panszke boly (SOLČIANKY 1775); kdiby poslednegssy pán o zgednani takoweho služebnika z druhim pánem powedomi bil, ag sam (pán) potrestani nech gest (NJ 1786-88)
L. prvnejší-p. skorší-neskorší: dwa lysty Wasnosty posylam, co Wasnosty do ruku prynalezga, geden ge prwnegssy, druhy poslednegssy (s. l. 1697)
4. nedávno minulý, nedávny: w tyto posledne czasy (PEČENICE 1581); v posledné tito dňi najvíc ma prenasledoval (otec), či ti o lásce ňejsi ňečo mlúvila (BR 1785); pri posledneg meg pritomnosti nemale veci a takrečeno posmechi sem od nich stricu skusit mosila (PUKANEC 1787)
5. (o človekovi) nižšie postavený, nižšie hodnotený, majúci nižšiu hodnotu: nebuď howada hlúpegssy, nad pohana poslednegssý (CC 1655); (Hadixa) prosila Van Stiphouta, bi k Benátkam ponáhlal k dobrotivému temu mužovi a abi orodoval, bi gu na místo Renaitové pod ochranu mezi posledné služebníčki prijal (BR 1785); častokrát guž bilo spomoženo úbohím wdowám, sirotám a gakímkoliwek prawdu práwňe hledagícím, ačkolik gích gediňe nagposledňegssý (právnik) a pri kachlách sedícý zastával (BN 1790)
6. len najposlednejší, (pri vyjadrení hĺbky) najspodnejší, najhlbší: na pomoc sem wolal méno twé Pane a gami nagposledňegsség (KB 1756);
x. pren mladenec do nagposlednegssiho, naghluboksseho zalare gest wsadeny (MS 1758) najhoršieho zo všetkých
7. krajný, mimoriadny, extrémny:
L. p-á miseria, núdza, potreba, psota veľká chudoba, bieda; veľké ťažkosti: chtywý dluhého žywota wssecko zbožý swé strawugj, takže do posledne psoty upadagj (SPo 1690); ad extrema descendere: na posledny potrebu prigiti; incita: chudoba, posledny potreba (KS 1763); instans psotnj a nuzni gest aj skrze dopussteny hroma do posledneg miserij prissel (SLOVANY 1788); král Teucer, wyda Mnestea w posledny nauzy postaweneho, rjchle mu pryspel na pomoc (HI 18. st)