posledný príd.
1. ktorý je na konci nejakého časového al. miestneho poradia, za ktorým už v poradí nič, nikto nenasleduje, ostatný: p. dom v dedine; p. tanec; prísť na rad (ako) p.; vstávať p.; p-é skúšky; p. deň v roku; práca vstúpila do p-ého štádia končí sa; urobiť p. pokus; šport. p-á tretina (zápasu); sedieť v p-ej lavici, i pren. byť najhorším žiakom v triede; dnes je p-ého posledný deň mesiaca; uviesť p-é bydlisko kde kto naposledy býval; p-á inštancia, i pren. rozhodujúca autorita, čo, kto má rozhodnúť; p. model (napr. šiat) najmodernejší; oblečený podľa p-ej módy moderne; p. výkrik módy najnovšia, obyč. ešte výstredná móda
● od prvého do p-ého všetci; v p-ej chvíli (napr. prísť niekam, spamätať sa, zháčiť sa ap.) lenlen, skoro oneskorene; do p-ej chvíle, do p-ého okamihu (napr. vydržať, veriť niečomu ap.) do konca; do p-ej chvíle života do smrti; (splniť niečo) do p-ej bodky, litery, do p-ého písmena dôsledne, všetko; (vypracovať niečo) do p-ých podrobností dôsledne, presne; prvý a p. jediný; (nech je to, bolo to) prvý a p. raz jediný raz; nestalo sa to, nie je to ani prvý ani p. raz bude sa to opakovať; nie je prvý ani p. takých je, bude ešte veľa; to je moje p-é slovo! už o tom nechcem hovoriť, v tej veci som rozhodnutý; p-é slovo už padlo je rozhodnuté; (v tom, v tej veci) ešte nepovedal(-i) p-é slovo dokáže(-u) ešte viac; musí, chce mať (vždy) p-é slovo a) chce, aby jeho mienka bola rozhodujúca; b) rád sa háda; to (niečo) je p-á vec nie je dôležité, závažné, rozhodujúce; to je (odbila) jeho p-á hodina zomiera, zaniká; leží v p-om ťažení zomiera; p-é dni života pred smrťou; p. spánok smrť; p-á vôľa závet, testament; p. boj predsmrtný; p-é veci človeka smrť; p-á cesta pohreb; vzdať niekomu p-ú úctu, poctu zúčastniť sa na jeho pohrebe; Náš úspech bol posledným klincom do rakvy „reprezentačných“ súborov (Sev.) znamenal koniec; bibl. prví budú p-ými a p-í prvými skromnosť bude odmenená a pýcha potrestaná (podľa náboženských predstáv); cirk. p. súd podľa náboženských predstáv súd všetkých zomrelých i živých ľudí v posledný deň sveta; p-é pomazanie jedna zo sviatosti v katolíckej cirkvi;
2. jediný, zvyšujúci, zostávajúci: toto sú moje p-é peniaze; kúpiť niečo za p-é peniaze; napnúť (svoje) p-é sily; s vypätím p-ých síl; skúsiť p. prostriedok
● (to je moja, naša) p-á nádej, p-á záchrana už nemám(-e) inej možnosti; zmoknúť do p-ej nitky úplne, veľmi; expr. vziať niekomu niečo do p-ého kúska, zrnka ap., vziať niekomu p-ú košeľu, obrať niekoho o p-ú košeľu, zodrať z niekoho p-ú kožu, vziať, ukradnúť niekomu z (od) úst p. kus chleba surovo, bezohľadne vziať niekomu niečo veľmi potrebné; obetovať, darovať aj p-ú košeľu, p. groš, p-ú korunu všetko, všetok majetok (o obetavom človeku); odtrhnúť si od úst p. kúsok chleba obetavo sa zriecť všetkého; do p-ého kúska všetko (napr. vziať, zjesť ap.); brániť sa (niekoho, niečo) do p-ej kvapky krvi, do p-ého dychu, do p-ého okamihu obetavo, dôsledne, udatne; vycediť za niekoho p-ú kvapku krvi obetovať sa do krajnosti; bojovať, biť sa, brániť sa ap. do p-ého (muža) udatne, obetavo, až do konca; izba, miestnosť bola obsadená do p-ého miesta, do p-ej piade úplne, bola nabitá; to je (už to) p-é jediný zvyšujúci spôsob; p. mohykán, p. svojho druhu ktorý už nemá obdobu, ktorý je už jediným zvyšujúcim predstaviteľom, zástupcom niečoho;
3. nedávno minulý, najnovší, nedávny, predchádzajúci: v p-ých dvoch rokoch; v p-om čase, v p-ej dobe; p-é udalosti; za p-ých 5 rokov; Tieto večery v poslednej zime zblížili akosi Ľuda a Terku. (Gráf)
4. najnižšie postavený, hodnotený, majúci najnižšiu hodnotu, ostatný v stupnici hodnotenia: Veď sa nežení hocaký chlap, a ani dievka nie je posledná. (Laz.) Do kostola nešli, lebo nenachodili tam miesta pre seba dosť posledného. (Taj.) Predtým bol (Brázda) posledným tvorom na panskom dvore, hodne za bernardínom a angorskou mačkou. (Vaj.) Prac sa mi z dvora, ty posledná! (Laz.); chodí otrhaný ako ten posledný žobrák;
5. i poslednejší zastar. neskôr, na druhom mieste, naposledy uvedený: Pred plukmi jeho triasli sa Nemci i Osmani. Títo poslední sa opovažovali len s veľkou silou v medze ríše jeho vtrhnúť. (Kal.) Artúr posledné pokladal za pravdepodobné. (Jégé) Nebude mu zle ani ako fiškálovi, doktorovi, čo posledné by si maminka veľmi bola želala. (Taj.) Ani grófovi, ani Adamovi neboli tieto reči po srsti, a preto poslednejší povedal. (Kal.)
6. spodst. posledné, -ého str. jediné zvyšujúce, zostávajúce, všetko: Budeš sa mať pri nej dobre, dá ti posledné. (Jaš.); odnesúc jej posledné, čo mala (Tim.)
● melie z p-ého a) umiera; b) upadá, zaniká (o veciach, javoch)