Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poslať -šle -šlú dok.

1. (príkazom, výzvou ap.) spôsobiť, aby niekto odišiel niekam za istým cieľom: p. chlapca po mlieko, nakúpiť; lekár p-l chorého do nemocnice

2. spôsobiť, aby sa niečo niekam dostalo, odoslať, zaslať: p. niekomu list, pozdrav, správu; publ. slang. p. súpera na zem zraziť

expr.: p. niekoho na druhý, onen svet zabiť; p. niekoho, niečo do (horúceho) pekla, dočerta s hnevom odmietnuť;

nedok. posielať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poslať ‑šle ‑šlú ‑slal dok.

poslať pošle pošlú pošli! poslal pošlúc poslaný poslanie dok.

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti


poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špiónahovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby prečvystrojiťvychystaťvypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestuzoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest

2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslaťodoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včeraadmin., pošt.: vyexpedovaťodexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielkuadresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na synahovor.: odšikovaťpošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranicesubšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudzinydopraviťodtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia


postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poslať, -šle, -šlú, poslaný, rozk. -šli dok.

1. (koho, kam) výzvou, príkazom pohnúť niekoho, aby niekam išiel, niekam sa vypravil, odobral: p. deti na prechádzku, do obchodu, domov, preč; p. niekoho po (na) pivo, po (na) drevo; p. deti spať; Treba poslať po nášho starého otca. (Fig.); p. (niekoho) po lekára; akoby sme chceli jeho aj s deťmi poslať po žobraní (Laz.); p. niekoho do vyhnanstva, do väzenia, na smrť; p. niekoho do služby, na remeslo; Dcéru si poslali z domu na edukáciu. (Stod.) Poslala za ním, aby ju neopustil (Podj.) odkázala mu. Poslal kuchárku na dovolenku. (Urb.) Kazimíra tútor poslal do škôl (Vaj.) dal ho študovať. Chlapcov by mal poslať do sveta (Taj.) hľadať si zamestnanie, skúsiť svet. Na nedeľu že by poslali svatov (Tim.) na pytačky. Rudopoľský poslal Svatnayovi svedkov (Vaj.) vyzval ho na súboj.

p. niekoho, niečo do čerta, v čerty, k čertu, k ďasu, do paroma, do (horúceho) pekla s hnevom zahnať, vyhnať, s hnevom odmietnuť: Či mi ju (Ruženu) čert poslal na skazu (Tim.) mám pre ňu nepríjemnosti; mohol by som ho po cigarety p. je odo mňa mladší, nie je mi roveň; Richtár ťa pošle do sveta vši pásť (Fig.) vyženie ťa, pôjdeš po žobraní; p. niekoho na druhý svet zabiť, usmrtiť; p. niekomu niekoho na krk aby sa o neho staral, bol mu na ťarchu; teba (jeho) by bolo dobre po smrť p. si (je) pomalý, nevieš (nevie) nič vybaviť; Kam čert nemôže, tam pošle starú babu (prísl.) staré ženy často narobia nepríjemnosti; trochu zastar. sám panboh ťa sem poslal (nebesá ťa sem poslali) si vítaný, je dobre, že si prišiel;

2. (čo kam, čo komu) spôsobiť, zariadiť, napr. príkazom al. iným spôsobom, aby sa niečo niekam dostalo, dopravilo, zaslať, odoslať: p. niekomu balík, list, peniaze (poštou); p. niekomu telegram, oznámenie, zprávu, upomienku; p. niekomu dar, pozdrav; p. niekomu (rukou) bozk naznačiť posunkom bozk; p. voz, auto po niekoho aby ho odviezol (-zlo), priviezol (-zlo); Poslal za ním pohŕdavo: „Nereční nám tu!“ (Sev.) zavolal, zakričal za ním; šport. slang. p. loptu do bránky streliť gól;

nedok (i opak) posielať, -a, -ajú;

opak. zried. i posielavať, -a, -ajú

poslať dok.
1. csl výzvou al. príkazom spôsobiť, aby niekto odišiel niekam za istým cieľom, vypraviť: Keď náz ňekceš poslúchať, pošľeme ťa teda do službi (Pukanec LVI); Jeden gazda poslal céru prúti reza_do jami do téj zbožnéj (Ružindol TRN); No aľe raz ňeznam, jak to bulo, von me poslal domu (Brezina TRB)
F. ťeba bi bolo hodno pre smrť poslať (Košťany n. Tur. MAR) - o poslovi, ktorý sa dlho nevracia; poslau̯ ho do Abrahámouho lona (Semerovo HUR) - zabil ho
2. csl zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo, odoslať, zaslať: Pošľem ťi po počťe ťia gráti (Čierna Lehota ROŽ); Nebohí lopašanskí doktor íh zebrau̯ a poslau̯ íh do budapeštanskího múzea (Dobrá Voda PIE); Ta ket śe druhemu v rodziňe dojila krava, tag už zme sebe tak cmoru či mľeka poslaľi (Baldovce LVO)

posielať, posielavať p. poslať


poslať dk
1. koho kam vyslať niekoho niekam za nej. účelom: tehdy rychtarz gma posly poslati w duom (ŽK 1473); manželka Gregussowa poslala k geho materi, zdali muže do pribitku se nawratjtj anebo nje (ŠTÍTNIK 1697); obawagjce se p. pater, zeby pry dwerach nekdo s kigmj strežal, techda trich chlapou oblokom gest z domu poslal opačiť (LIPTOV 18. st)
L. kdy on Pawel Czymerman na ty terminy panu Krysstoffowi Kubinskemu dosti ucziniti zanedbal, tehdy my geho do wezeny meskeho poslali sme (P. ĽUPČA 1564) dali sme uväzniť; gestliby nektereho z mistrow anebo z čeladky geho Pan Bůh s tohoto sweta powolati račil a pan cechmistr by zname okolo poslal, a ktery bi to zamesskal a na pohreb bi neprissel, ma sstrofany biti (CA 1609) všetkým oznámil: kdibi Pan Buch hnedki kazdeho hriessnika z toho sweta zhladil a do zatraceni poslal (MS 1758) zatratil
2. čo (ku) komu zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo, odoslať, doručiť čo cez čo prepraviť: (Mikuláš) gesstie mu mel poslati za dwa zlatte sukna kamlikoweho (P. ĽUPČA 1542); pokazal sem gym lyst, ktery ste od posla werneho ke mne poslalj (HANDLOVÁ 1573); k tomu i klúczik posslite, aby se mohlo na chalupi gjtj (ČACHTICE 1659); y čitágte knihu túto, kterú sme wám poslali (KB 1757); trans meria aligvid permittere: nečo prez more poslati (KS 1763)
L. nerečite, že som vam chyr neposlal, ja tento list ta hore sem vam poslal (B. ŠTIAVNICA 1651 CM) že som neoznámil; ktery papež poslal ruky swe na zeme, žeby y Egjpt a gegjch drahe wecy opanowal (TP 1691) chcel si privlastniť
3. po, pre koho, čo prostredníctvom inej osoby dať priviesť niekoho, dať priniesť niečo: a my sme gemu (Vaňkovi) rzekli, zebi poslal po sweho bratra (ŽK 1462); poslal som pre syna sweho Martina (P. ĽUPČA 1509); fatens poslani bil do pastirni pre czeru pastirki (SPIŠ 1710); Wrabecz Duro, Csilla Janouho sina a Duriss Martinouho sina wen pre palice poslal (BLATNICA 1734)
F. po smrt ho poslať (SiN 1678) o lenivom a pomalom človeku
4. koho na koho vyslať niekoho ako vykonávateľa nej. moci: komisare wassi poslali na nas Nemcow y tri Nemkine (ŠARIŠ 1691); execuutiu na mne chtzeju poslatz (BARDEJOV 1692)
5. náb zoslať z neba: sina sweho gednorozeneho poslal Pan Buch na swet, abichme žiwi bili skrze neho (TC 1631); posielať [-sie-, -sí-] ndk k 1: ted k Wassy Milosti posielam slowutneho Mikulasse Strczku (NAJBACH 1460 E); yako niaky(ch) zloczynczow (nás) w nassych wlastnych gruntiech lapagu a zwezugu a na zamek Trenczyn posielagu (TRENČÍN 1583) dávajú uväzniť; (kráľ) w legacygj posjla kralowske mjstodrzjce osoby, namestnjkuw (KoB 1666) vysiela; gak swedok chodyewal, tak y čželad posielal swu do Rownich hur drewo lupity (s. l. 1677); rodiczia by dety swoge do sskoly posjelaly, aby se aspon czitatt nauczily (SOCOVCE 1790)
L. ukrutna gsy (smrť) nebo mnohých ze swěta tehoto tyránským spusobem na wěčnost posyláss (SRo 1766) pozbavuješ života; k 2: Wasseg Welikomožnosti posilam cžerwenich zlatich 22 (RUDNO 1609); Iwa Polka nezdrawie osobj liečila, čitagicze nad nimj modlitbj a ginssie rečj, posielagicze chorobu na horj, do wodj a kde ginde (D. KUBÍN 1726) vyháňajúc: kassu neposgelam (ROVŇANY 1755);
x. pren náb Boh posjla nekdy y krjž (UD 1775) zasiela trápenie; k 4: gdy sme teho (dávok) naskoro vybrat nemohli, teda na nas posilal husare (LISKOVÁ 16. st LP); posielať frekv k 1: prosym, zeby casto racel (brat) posla ke mne posylawat (s. l. 1697); to wie swedek, že sestrncou Jeszenszky, totižto Janossa a Michala, do sskuol posielawal (T. ŠTIAVNIČKA 1757); k 2: ty twoge lysty, ktere gsi osobam milim posilawal, oznamene budú wsseckim lidem (MK 18. st); k 3: pany Hellenbachowe do hor Klatoweg Noweg Wsy slobodne pre drewo wozy swe posilawaly (V. JACOVCE 1756)

Zvukové nahrávky niektorých slov

čo ste mi poslali que vous m'avez envoyé
dakoho poslať, aby ich envoyer quelqu'un pour les
chce ten list poslať veut envoyer la lettre
môj otec poslal spevca mon père envoya un chanteur
poslali, keď som bol envoyé quand j'étais
som vám poslal tri je vous ai expédié trois
vám poslala desaťtisíc frankov vous a envoyé dix mille francs
včera som chcel poslať hier, j'ai voulu envoyer
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu