poslúchať -a nedok. plniť rozkazy, pokyny, byť poslušný, počúvať: dieťa p-a rodičov, p. rady lekára; srdce ho nep-a je choré;
dok. poslúchnuť -e -u -chol: p. na slovo ihneď
podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť sa • poslúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôli • počúvnuť: počúvnuť kňazovu radu • podvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmu • disciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiť • poddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sa • kniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného
2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciu • podvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testu • absolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku
poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho • počúvnuť • byť poslušný • byť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušné • kniž. uposlúchnuť • zried. upočúvnuť (Rázusová-Martáková) • zastar. slúchnuť • podrobiť sa • podvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s nami • zastar. parírovať (nedok.)
poslúchať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo, bezpredm., zastar. i na čo) podriaďovať sa rozkazu niekoho, riadiť sa prianím niekoho, byť poslušný: dieťa poslúcha rodičov; Svoreň, ktorého poslúchala celá dedina ako otca (Tal.) ochotne; Ty ju poslúchaš ako svätú. (Tim.) Poslúchala svojho muža na slovo (Tat.) bezvýhradne. Málokto poslúchal na jeho rady. (Vaj.); slepo p. niekoho bez uvažovania, nekriticky; pren.: Nohy akosi neposlúchajú (Vaj.) ťažko kráča. Chcela vyskočiť z divána, no údy neposlúchali (Vaj.) nemohla sa pohnúť; zbraň, ktorá dobre poslúcha (Ráz.-Mart.) funguje; Neposlúcha (srdce) nijakého velenia (Vaj.) jeho city sa nedajú ovplyvniť
● p. hlas (svojho) srdca riadiť sa citom;
2. zastar. (koho, čo i bezpredm.) uvedomele vnímať sluchom, počúvať. S otvorenými ústami poslúcha každé slovo učbárov. (Fr. Kráľ) Pani poslúcha pozorne, tu i tu prisviedča. (Kuk.);
opak. poslúchavať, -a, -ajú;
dok. k 1 poslúchnuť
poslúchnuť, -ne, -nu, -chol dok. (koho, čo i bezpredm.) podriadiť sa rozkazu niekoho, vyhovieť prianiu niekoho, počúvnuť: dieťa poslúchlo rodičov; p. rozkaz, dobrú radu; Preto si vec rozmyslel a poslúchol. (Ráz.-Mart.) Poslúchnem ťa vo všetkom a na slovo. (Fel.); pren. Chce dávať znak — ruka nechce poslúchnuť (Vaj.) nemôže ňou pohnúť
● p. hlas (svojho) srdca zariadiť sa podľa citu;
nedok. poslúchať