Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poslúchať -a nedok. plniť rozkazy, pokyny, byť poslušný, počúvať: dieťa p-a rodičov, p. rady lekára; srdce ho nep-a je choré;

dok. poslúchnuť -e -u -chol: p. na slovo ihneď

poslúchnuť -chne -chnu -chni! -chol -chla -chnuc -chnutý -chnutie dok.

poslúchať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo, bezpredm., zastar. i na čo) podriaďovať sa rozkazu niekoho, riadiť sa prianím niekoho, byť poslušný: dieťa poslúcha rodičov; Svoreň, ktorého poslúchala celá dedina ako otca (Tal.) ochotne; Ty ju poslúchaš ako svätú. (Tim.) Poslúchala svojho muža na slovo (Tat.) bezvýhradne. Málokto poslúchal na jeho rady. (Vaj.); slepo p. niekoho bez uvažovania, nekriticky; pren.: Nohy akosi neposlúchajú (Vaj.) ťažko kráča. Chcela vyskočiť z divána, no údy neposlúchali (Vaj.) nemohla sa pohnúť; zbraň, ktorá dobre poslúcha (Ráz.-Mart.) funguje; Neposlúcha (srdce) nijakého velenia (Vaj.) jeho city sa nedajú ovplyvniť

● p. hlas (svojho) srdca riadiť sa citom;

2. zastar. (koho, čo i bezpredm.) uvedomele vnímať sluchom, počúvať. S otvorenými ústami poslúcha každé slovo učbárov. (Fr. Kráľ) Pani poslúcha pozorne, tu i tu prisviedča. (Kuk.);

opak. poslúchavať, -a, -ajú;

dok. k 1 poslúchnuť

poslúchnuť, -ne, -nu, -chol dok. (koho, čo i bezpredm.) podriadiť sa rozkazu niekoho, vyhovieť prianiu niekoho, počúvnuť: dieťa poslúchlo rodičov; p. rozkaz, dobrú radu; Preto si vec rozmyslel a poslúchol. (Ráz.-Mart.) Poslúchnem ťa vo všetkom a na slovo. (Fel.); pren. Chce dávať znak — ruka nechce poslúchnuť (Vaj.) nemôže ňou pohnúť

● p. hlas (svojho) srdca zariadiť sa podľa citu;

nedok. poslúchať

poslechnúť p. poslúchnuť

poslúchnuť dok. (poslechnút) strsl, zsl splniť rozkaz niekoho, počúvnuť: Ná, misela som, misela som, u_som poslúchla (Žaškov DK); Náľe ďeťi ňeposlúchľi, zase mu ňeotvoriľi (Devičie KRU); Znachora poslúchél, sadél do rachocini (Bzince p. Jav. NMV); Mieus mia posu̯echnút (Brodské SKA)

poslúchať ndk
1. koho, čo, čoho vnímať sluchom, počúvať niekoho, niečo: milug mne z srdce svého a poslúchaj hlasu mého (ASL 1532); kdo rozumu nema, nech w rade neseda, nech radneg zdaleka poslucha recžnika (BV 1652); Salome kazne geho pilnym uchem posluchala (SP 1696); o čem w gizbe rozprawagu, za dwermi poslucha (GV 1755); powim moge proste domneni, toliko z trpezliwostu posluchagte (MS 1758)
2. koho, k čomu podriaďovať sa rozkazom niekoho, riadiť sa prianim niekoho, byť poslušný: gestli by pak chtiel erbownik, aby czeled prwni tey zeni, aby gemv wysluzyti zvplna a chtieli by posluchati, ma gim zuplna zaplatiti (ŽK 1473); zednyk prawy tak, že pylne posluchal k rozkazu (HLOHOVEC 1563); gestlizeby Adam geho (otca) nechtel posluchat, techda aby ho z domu a z zahrady wybyl (ŽILINA 1589); Gurczo Lanko na tom vreku ssemetkowskom do swogey smrtj sedetj ma a syrotj magj geho posluchatj (SLIAČE 1611); owce cizich pastiruw neposluchagj (TP 1691); starssiho bratra mladssj bratga posluchagu (PONIKY 1796); tesska wec gest wedet dobre posluchaty, ale těssy wec gest wedet lidem rozkazowati (WS 18. st); poslúchnuť, čes poslechnúť dk k 1: rač poslechnuťj hlasu nassého a neopussteg nás nižádného (CC 1655); Wyswetli mne, co gest to nepsane slowo božé. Welmi rád, gen posluchni (IA 1708); ňe len ňe ugisťiť, ale aňi poslúchnuť gu (Hadixi) nechcel (otec) (BR 1785); k 2: kdo by kolwek richtara w wažnosty nemel a rozkazu skrze geho panskeho by neposluchl (s. l. 1611); posluchniž mne, naučený prigmiž ode mne (SK 1697); zatim kdi by dohowarala bola (Zuzana) Sedoweg, že prečo gey radi neposluhla (P. PODHRADIE 1732); gestližeby czechmister nekteremu spolumistrowy neco rozkazal potrebneho a ten žeby neposluchol, ponagprw ma bity pokutuwany na geden zlaty (TRSTENÁ 1759); Georg. Mocsko obžalowan gest skrze p. richtara, že nechtel posluchnut, když byl posjlan k ohledanj konj prassiwych (PONIKY 1793)