poslúžiť -i dok.
1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému
2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i
3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi; čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)
4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;
nedok. posluhovať
1. k 1
2. v min. vykonávať za plácu pomocné práce v domácnosti: chodila prať a p.
poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívania • expr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomu • dodať: Kto vám dodal informácie? • poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretou • udeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolku • umožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzite • kniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia
poslúžiť si užiť, použiť niečo pre seba • obslúžiť sa: poslúžte si, obslúžte sa z občerstvenia • zobrať si • vziať si: ešte si zoberte, vezmite, je toho dosť • zastar. poslúžiť sa (Kukučín)
poslúžiť 1. porov. obsluhovať 2. porov. osožiť, prospievať 3. p. poskytnúť
poslúžiť1, -i, -ia dok.
1. (komu i bezpredm.) preukázať službu, najmä osobnú: Zuzanka sa poteši, že mi môže niečím poslúžiť. (Jes.) Každú noc musel vstávať, poslúžiť tej, ktorá mu dala život. (Barč) „Prišiel som vás poprosiť o niečo.“ „Prosím, poslúžim veľmi vďačne.“ (Podj.) Juro poslúžil pri dome a v poli. (Kuk.)
● šťastie mu poslúžilo darilo sa mu, podarilo sa mu niečo;
2. (komu, čomu) stať sa osožným, prospešným, prospieť, osožiť: p. veci mieru, p. národu; Môže nám poslúžiť ako spojka s úradmi. (Urb.) Pohyb na čerstvom vzduchu mu len poslúži. (Sev.) Môžem poslúžiť vašej veci. (Žáry) Dobre jej (pôde) poslúžila tohoročná zima. (Laz.) Či táto pekná vlastnosť poslúži mu k dobrému. (Šolt.)
3. (komu čím) poskytnúť, dať niečo: p. niekomu občerstvením; p. niekomu dobrou radou; Nevedel nič bližšieho o ňom, ani len adresou nemohol poslúžiť. (Tat.) Drak nechce poslúžiť Poliakovi svojou valaškou. (Chrob.); p. ohňom (Jes.) pripáliť cigaretu; Čím môžem(-e) poslúžiť? zdvorilostná formula, napr. v obchode, v reštaurácii;
4. (za čo, na čo, ako) byť použitý, použiteľný na istý cieľ: p. za príklad niekomu; Pochytil podušku, ktorá mu poslúžila za štít. (Fel.); aby poslúžila (doska) za zmeták (Jes.); Nenašli nič, čo by bolo poslúžilo na vysvetlenie toho úkazu. (Jégé); kniha poslúži ako pomôcka;
5. zastar. (koho) vykonať niekomu osobnú službu, obslúžiť niekoho: Či by si ma ty chcel poslúžiť? (Šolt.); keď ho (decko) nikdy vydávať nebudú, ani neposlúži ich nikdy (Tim.)
|| poslúžiť sa zastar. obslúžiť sa, poslúžiť si niečím: Len či sa poslúžili! Nemal ich ani kto ponúknuť. (Kuk.)
|| poslúžiť si (čím) užiť, použiť niečo, vziať si niečo, z niečoho: poslúžte si občerstvením; Ja s plnou vervou poslúžim si nimi. (Ráz.-Mart.) Či by ste si nemohli poslúžiť tureckým tabakom? (Pal.); Poslúžte si! zdvorilostná fráza pri ponúkaní; vezmite si
poslúžiť2, -i, -ia dok. zried. trochu, istý čas slúžiť: Išli naši pekní chlapci v rudej gvarde poslúžiť. (Jes.)