posúdiť -i dok.
1. zhodnotiť, zvážiť, odhadnúť: triezvo p. situáciu; podľa zafarbenia vody p-me obsah železa
2. urobiť posudok: p. rukopis, vyžiadať si (odborné) p-enie diela;
nedok. posudzovať
posúdiť -di -dia posúď! -dil -diac -dený -denie dok.
posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiť • ohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysoko • oceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornú • kvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárov • recenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovať • oklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobre • odhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciu • zvážiť • uvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnosti • pozrieť (sa) • podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej strany • usúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať
uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvody • zvážiť • posúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti! • rozvážiť • rozmyslieť • premyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpovieš • zastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojí • domyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal sa • fraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave
2. p. uznať 2
vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť • ohlásiť • oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest • vyniesť: vyniesť nariadenie • zverejniť • uverejniť • publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta • vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok • vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti • vypovedať (vojnu, boj niekomu)
2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho • posúdiť • kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú • vykričať • rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného • hist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka • nespráv. prehlásiť
zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiť • oceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korún • hovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťaž • posúdiť: prácu nech posúdia iní • zbilancovať • urobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosť • odhadnúť • hovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zle • pren. zmerať: zmerať význam niečoho • peňaž.: valorizovať • zvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy
posúdiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho i bezpredm.) urobiť si al. prejaviť úsudok, mienku o niečom, o niekom, zhodnotiť, zvážiť: kriticky, prísne p. niekoho; znal posúdiť zľahka každú vec (Jes.); Nech posúdia, či je taký človek hoden nosiť richtársku palicu. (Šolt.)
2. (čo) urobiť odborný, hodnotiaci posudok o niečom, najmä o vedeckom al. literárnom diele: odborne p. rukopis, referát; komisia posúdila vystavované diela;
3. zastar. (koho) odsúdiť: Slúžny posúdil žalobníkov na dvadsať zlatých pokuty. (Taj.) Prokurátor nás posúdil rovnako: ako za obyčajnú ruvačku. (Tat.) Posúdili ho na osem dní. (Jes.);
nedok. k 1, 2 posudzovať, -uje, -ujú;
opak. posudzovávať, -a, -ajú (Mráz)
posúdiť dok. 1. urobiť al. prejaviť mienku, úsudok, zhodnotiť, zvážiť: Veď ľen posúť, akí sa to darebáci! (Krivá DK); Len posúcťe, čo ras ten mvój brad vikonal! (Bošáca TRČ) 2. priev vymerať trest, odsúdiť: Keď ňeprišiou̯, daľi ho na dereš a viplaťiľi mu ďesať, pätnás - koľko mu uš posúďiľi (M. Lehota PDZ)
posúdiť dk 1. adm/práv koho rozhodnutím súdnej inštancie uznať za vinného, odsúdiť niekoho a vymerať trest; čo právoplatne rozhodnúť, rozsúdiť sporné stránky: to nemuoz zadne wyssy prawo posudity (ŽK 1474); predgmenowanu Marthu posudili sme, že by do Laurinczowho domu ssla a takowe vtrhanj od neho odpitala a s njm se zmerila (P. ĽUPČA 1598); druhu pak cztwrt wedle duowodv na try stranky posudyly (ŽIAR n. H. 1646); (Sedličania) gednuc, kdi bolj podtyalj u Horkoweg kopanicze, každeho s nich per fl 40 posudilj (TRENČÍN 1700); nech račy slawna stolyce geho wec hore wzgať a wedle prawa ak ge winny, posudit (LIPTOV 1765) F. zemske prawo w sobe obsahuge, abi takowy zločzinczj na hrdle bili posudzeni a pokutowanj (P. ĽUPČA 1691) odsúdení na smrť 2. koho vyrieknuť al. si urobiť úsudok, názor o niekom, zhodnotiť niekoho: proto žádného neposuď, že méněg dokonalý gest nežli ty, když to nečinj co ty; máss w reči opatrným býti, bys neposudil kriwě bljžnjho swého (MPS 1777); porozum, to weď a posúď seba, že sy hryssná dussa (BlR 18. st); gestli wam to powim, wsseci uwerite, nebo za lhara lechko posúdite (Pas 18. st) vyhláste 3. urobiť si názor, mienku o niečom, usúdiť: posudte prosim, kdiby (pohania) katolicke naboženstwy prigaly a od wssech contribucy oswobozeny bily, kdo by lid tentowal a retowal proty nepritely (ZA 1676); (Jákob) priwolil žádostj vgce swého Labanna, w kterég službe gak mnohé psoty a nuze podstupitj mosel, gedenkaždý sobě posuditj (MP 1718); posudzovať [-(d)zo-, -ďo-] ndk 1. k 1: tayne vžerstwi, kterz przed prawem obzalowano bude, to gma posuzowati rychtarz wyssni (ŽK 1473); (ľudia) w hagyech aby takoweho drewa nerubaly, tam naydeny bywsse od haynika rubagjcziho drewa, w tem se posuzuge na fl 12 (ILAVA 1660); (Žaškovania) za takowy gwalt a weliku zlobiwost posudzugj se collective in violentia irremissibiliter za bolest (ORAVA 1670); tohože posuczugeme A. in emenda lingvae na dwacet zlatych (L. MIKULÁŠ 1690) 2. koho ohovárať niekoho: calumniator: kteri ffalessnne posuzuge (NP 17. st); pry posezeny budto w czechu, budto w krčme, nema geden druheho omluwaty, posuzowaty strany remesla alebo negakoweg gjneg weczy potupowaty (CA 1717) 3. koho, čo vynášať al. si robiť úsudok o niekom, o ničom; hodnotiť niekoho, niečo: swého bljžnjho tak snadně neposuzůg, ani o geho činy se nestareg (MPS 1777); neposudzug rečy, skutky mladych w tweg starosti, pomyslig sy, gaky sy byl, když sy byl w mladosťi (GP 1782); (ľudia) kdiž z sladkosťu wňútry sa pokropugú, hned ginssych posuďowati a pohrdati počjnagú; o žádném (človeku) wssetéčne posuďowať nemáme (BlR 18. st)