porušiť, -í, -ia dok. (čo)
1. zmeniť pôvodný, normálny stav, obyč. nepriaznivo, škodlivo, pokaziť, poškodiť: p. chod stroja, p. rovnováhu;
2. prestúpiť, nerešpektovať, nedodržať, narušiť: p. zákon, poriadok, povinnosť, predpisy, disciplínu; p. sľub, vernosť, slovo, prísahu, tajomstvo; p. ticho;
nedok. porušovať, -uje, -ujú, zried. i porúšať, -a, -ajú
|| porušiť sa zmeniť sa vzhľadom na normálny, pôvodný stav, obyč. nepriaznivo, škodlivo, pokaziť sa, poškodiť sa: maľba sa porušila;
nedok. porušovať sa, zried. i porúšať sa
porušovať p. porušiť
porušovať, -uje, -ujú dok. postupne zrušiť: p. tituly (Krno); Treba pozrušovať všetky nariadenia. (Jes-á)