porušiť dok.
1. (nepriaznivo) zmeniť pôv. stav, narušiť, poškodiť: p. obal, p-enie rovnováhy, p-ená funkcia mozgu
2. prestúpiť (význ. 5), nedodržať, nerešpektovať: p. zákaz, sľub, p-enie zákona, p. dopravné predpisy;
nedok. porušovať
// porušiť sa: pod vlhkým snehom sa p-la strecha;
nedok. porušovať sa
rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu
3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo
porušiť, -í, -ia dok. (čo)
1. zmeniť pôvodný, normálny stav, obyč. nepriaznivo, škodlivo, pokaziť, poškodiť: p. chod stroja, p. rovnováhu;
2. prestúpiť, nerešpektovať, nedodržať, narušiť: p. zákon, poriadok, povinnosť, predpisy, disciplínu; p. sľub, vernosť, slovo, prísahu, tajomstvo; p. ticho;
nedok. porušovať, -uje, -ujú, zried. i porúšať, -a, -ajú
|| porušiť sa zmeniť sa vzhľadom na normálny, pôvodný stav, obyč. nepriaznivo, škodlivo, pokaziť sa, poškodiť sa: maľba sa porušila;
nedok. porušovať sa, zried. i porúšať sa
porušovať p. porušiť
porušovať, -uje, -ujú dok. postupne zrušiť: p. tituly (Krno); Treba pozrušovať všetky nariadenia. (Jes-á)