poručenec -nca m. práv. osoba zverená poručníkovi na ochranu a zastupovanie;
poručenský príd.
1. k poručenec: p-á starostlivosť
2. polit. p-é územie kt. je pod správou iného štátu al. medzinár. organizácie;
poručenstvo -a s.
1. práv. ochranná moc nad poručencom, poručníctvo
2. polit. p. OSN správa OSN
poručenstvo -va s.
opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovanie • starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti • opatrovníctvo • práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo • kniž. kuratela • zastaráv. tútorstvo • práv.: poručníctvo • poručenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu • ošetrovanie (opatera chorého)
poručenstvo p. poručníctvo
poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom • poručenstvo • zastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým
poručenstvo, -a, -tiev str.
1. práv. ochranná moc nad sirotou al. neplnoletou osobou, vykonávaná poručníkom, poručníctvo;
2. polit. dozor, ochrana: p. OSN medzinárodná správa niektorých nesamostatných území štátom, niekoľkými štátmi al. OSN;
3. zastar. závet, testament: To ich (otcov) svätá záveť i poručenstvo vzácne. (Hviezd.) Zašumte niekedy budúcim pokoleniam poručenstvo moje. (Kal.)
poručenstvo i poručenstvie s. gem, jtrenč závet, testament: Niakia porušenstvo nenahal, ta se rónag budú delid z majetkom (Rochovce ROŽ); Uš spravili s nim aj porušenstvo (Šivetice REV); poručenstvie po ujcovi (Bošáca TRČ)
poručenstvo [-o, -í] s práv 1. usporiadanie al. odkázanie majetku, závet, testament: czyniem toto poruczenstwie za zdraweho zywota sweho (P. BYSTRICA 1484 SČL); Melichar stary v welike gsucze nemoczy, poruczenstwie pri smrti swych stattkuow vczinil; Huszar Marton pro uspokogeni swych ditek takowuto dispozity a poručenstwi statku sweho učzinil (DEŽERICE 1636); pozwany sme od Ambrossa Rataga, abychme geho poradne poručenstwy a testament wyrozumely; powinen budem, a to podle poručenstwy otcowskeho, ga Andreas, bratru memu z meg častky fl 20 wiplatit (KRUPINA 1639; 1741); moge posledny poručenstwy podle meho čisteho swedomj zanechawam (PUKANEC 1742); uminila sem poslednj testament aneb porucenstwi učinitj (S. ĽUPČA 1780) 2. majetok pripadajúci na niekoho na základe testamentu, dedičstvo: že gsme k nassim wlastnjm rukam prigali wssecko poruczenstwy, ktere na nas pripasti melo (BARDEJOV 1653); znamost dawam, že gako poručenstwi nebosštik usnuli poručil patnast zlatich a zbožie na sspital (B. BYSTRICA 1701); x. pren negmilegssy krestane, uchowag nas dobrotiwy Buoh od tak strasliweho porucenstwa, uchowag nas od nesprawedliweho zboži a bohactwa (MS 1758) 3. ochranná moc nad sirotou al. neplnoletou osobou, vykonávaná poručníkom, poručníctvo: tutela: tutorstwj, poručenstwj (CL 1777) 4. zaručenie sa za niekoho, záruka: dal sem ho do vezeny a nepustyl sem ho, nez pod porucženstvým (ŽARNOVICA 1581 E); pány wezně Szilady Ference na poručzenstwj propustily (ZVOLEN 1637); včen bez poručenstwj nema byti prygaty (CA 1739); pakli by ale ucžen takowy utekel, w takoweg pripadnostj magi predgmenowany porucžnicy podle gich porucženstwa 15 F zložitj, ginače od sweho porucženstwa oslobozeny bytj nemagu (CA 1782) L. brať, vziať na seba p. za koho zaručiť sa za niekoho: protož my s powolenym žalobnika aneb actora bereme na sebe porucženstwy za wissgmenowaneho weznia a geden každj po f 10 za neho sa ruczyme (KRUPINA 1699); ssnamo činime, že my za Matyasa Lessnicsky poruczenstwo s timto zbuzobem (!) na szebe wzali (S. S. VES 1752) 5. rozkaz, nariadenie: za času richtarstwj Paula Puchali s poručenstwjm wsseckeho mesta pozwana byla pred nass vplny vrad Dora strany Jurčowskey polčtwrtiny; s poručenstwy meskeho dalo se do meskych knich zapsati (P. ĽUPČA 1599; 1608); lego: posylám legáta neb posla s poručenstwjm (ASl 1740) s posolstvom