porozumenie -ia s.
1. schopnosť postihnúť zmysel; pochopenie: hľadať p. u rodičov, dívať sa na niečo s p-m
2. vzájomné rešpektovanie stanovísk, zhoda názorov, dorozumenie: prispieť k medzinárodnému p-iu
□ mať, prejavovať p. (pre niekoho, niečo) rozumieť niekomu, niečomu, chápať ho
porozumenie -nia s.
cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie
2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce
chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?
p. aj koncipovať
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi
porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie
2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší
p. aj zhoda 1
rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)
2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie
3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli
4. p. vyznať sa2 1, 2
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
porozumenie, -ia str.
1. schopnosť postihnúť zmysel, význam niečoho, pochopenie: (ne)mať pre niekoho, pre niečo p.; nájsť u niekoho p.; stretnúť sa s p-ím; Obecenstvo prijalo hru s porozumením.
2. dohovor, dohodnutie, dohoda, dorozumenie: vzájomné p.; Stalo sa to i s porozumením gazdu. (Taj.) Dovážal živnosť Ebersdorfským a stál s nimi v porozumení počas obleženia. (Kal.)
porozumenie s. 1. strsl, zsl schopnosť postihnúť zmysel, význam niečoho, pochopenie: To ňebolo kedisik tak porozumeňa pre ih vec (Bobrov NÁM); Urobíte-li nám milost a porozumeňí miet budete (Hlboké SEN); A tak sen si ťaškala, že som aňi u toho dochtora ňenajšla porozumeňé (Lapáš NIT) 2. vzájomné rešpektovanie stanovísk, zhoda názorov, dohoda, dorozumenie: Ňebolo medzi ňimi porozumeňia, aj sa nakoňedz v zlém rozešľi (Rajec ŽIL)
porozumenie [-ie, -í] s 1. uznanie, uznanlivosť, pochopenie: z porozumeny dobreho prytelstwa a z lasky ze strany pana Borczicky (BOLEŠOV 1653); gake srdce w člowekowi, y twar taka bywa, porozumeňi ze srdcem twarnost lidska mawa (GV 1755) L. byť v p-í, mať p. v čom s kým byť v zhode s niekým, vzájomne sa chápať, mať pochopenie: protoz na was zadame, aby ste s tiemiz miesstiany nassymi w teto wieczi porozumienie gmiely (PÁPA 1498 SČL); w dobré harmonyi a porozumenj byti (PONIKY 1793-98) 2. dohovorenie sa, dohovor; práv dohoda, zmluva: s porozumeny a dowoleny swageriny zrownal a zgednal sem se takimto spusobem (SPIŠ 1693); lide na svadby vino sebe nabrali (s) porozumenim obci (HONT 1780 LP); bez wedomosti a porozumena stoličneho (Kur 18. st); že sme sobe my starssj s spoločnym porozumenjm po gedne hrude wapna wzali (PUKANEC 18. st) o vzájomnej dohode L. dať na p-ie, k p-iu komu dať vedieť, dať na známosť: Buh Zidum dal na porozumeny; wogak nam dal k porozumenj, ze (SPr 18. st); mať dobré p. mať prehľad, kontrolovať: polkorab zamkowsky nech ma dobre porozumeni, gestli mu (kľúčiar) nekteri sud wina s pownicze pruštanskeg odda, abi od neho qvietantiu wzal (KOŠECA 1718); mať dobré p. s kým vychádzať s niekým: (úradník) y k frumentariussowy ma dohledat a w nasich weczech dobre porozumenj s nim met, abi on poradne uradu wikonawal (KOŠECA 1718); mať, mávať p. s kým a. mať s niekým dohodu, zmluvu; paktovať s niekým: twog sin nebil niakowa pricžina tegže komorkj wilamanj, any z nikim niakoweho porozumenj nemel (L. MIKULÁŠ 1688); prisahu zlozitj swemu stellirowi a gemu sprawedliwe a ochotne služitj, s žadnnim negake porozumene mitj (CA 17. st E); Theodoras bil čarownik, co z diablem porozumeni miwal (SJ 1770); aby žiadon s timže visitatorem negaku corespodentiu a porozumenga nemal, ba ano abi žadna osada gemu forsponti dat neprobowal (SOCOVCE 1790) b. mať s niekým pomer, intímne styky: Palko ci-li nyechodil k neg, či gu nyeobimal, čy porozumenj s nu nemal (SPIŠ 1724); krestanka se židem a z pohanem swe zle porozumeni a obcowani telesne magu (MK 18. st) 3. rozum, intelekt; poznanie: cognitio: poznani, porozumeni; intellectus: rozum, porozumenj (KS 1763); Buh angelu a čloweku rozum a porozumenj doprel (BlR 18. st) 4. mienka, názor, myšlienka, úsudok, návrh: errans et vaga sententia: negiste o ňečem porozumeni; favere alicui sententiae: na rečj porozumenj nachyliti se; explosa sententia: neprigjma se toto porozumenj; facile volvit sententias: snadnó wypowjdá porozumeni; infirmare argumenta: ňečj porozumeňá zrussyti (KS 1763) 5. zmysel, význam; výklad, vysvetlenie: malitiosa juris interpretatio: falessné prewrácení porozumeňá práwného; scrutari libros reconnditos: knjhi ťažsskeho porozumeňá rozeznati; allegoricus: tágné porozumeni; sententia verborum haec sunt: tyto su porozumeňá slow; orthodoxe: podlé praweg wjri, podlé sprawedliwého porozumeňá, učená; orthodoxia: práwowernost, prawé porozumeni, wjra (KS 1763)