Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

porovnať dok. zistiť zhodné a rozdielne vlastnosti dvoch al. viacerých vecí, javov ap.: p. prácu kolektívov, p-nie dneška s minulosťou; p-aj citát pozri

● nedá sa to (ani len) p. s ... je to celkom iné;

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

nedok. porovnávať -a

porovnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.

porovnať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok.

porovnať sa³, -á, -ajú dok. zried. dostať sa do jednej roviny s niekým, s niečím, vyrovnaťsa: Adelin voz musel bežať pri samom kraji potoka, aby nevrazil do prvej páry grófových koní. Koče sa takmer porovnali. (Vaj.)

porovnať¹, -á, -ajú dok. (koho, čo s kým, s čím) zistiť zhodné al. rozdielne vlastnosti dvoch al. viacerých osôb, vecí al. javov, prirovnať: p. dve veci medzi sebou, navzájom; Nevdojak porovnal náradie, rodičov. (Kuk.) Gazda mal už 60 rokov, lenže sa nedal s Macom ani porovnať. (Taj.);

nedok. porovnávať, -a, -ajú

|| porovnať sa¹ (bezpredm. i s kým) zistiť si zhodné al. rozdielne vlastnosti s niekým al. s niečím, prirovnať sa: Porovnali sa, či sú rovnako vysokí. — Drobniakova dcéra sa s ňou nemôže ani porovnať (Jégé) nemôže sa jej rovnať;

nedok. porovnávať sa

porovnať², -á, -ajú dok. trochu zastar. (koho) urovnať, zmieriť: Keď dakto medzi dvoma škriepiacimi sa rozhodnúť nemohol, povedal: „Ak vás Laskár neporovná, nikto vás neporovná!“ (Kal.) Vtom sa rozskočili voly. Aké zrazu čerstvé, zdurené — hneď porovnám vás. Ja pomerím ich zaraz. (Hviezd.);

nedok. porovnávať, -a, -ajú

|| porovnať sa² dohodnúť sa, zmieriť sa: Museli sa pekne porovnať, lebo domov došiel celý usmiaty. (Vaj.)

zrovnať, -á, -ajú dok.

1. (čo) urobiť rovným, uviesť do jednej roviny, urovnať, zarovnať: z. terén; Zem zrovnal do vodováhy. (Pláv.); Upravím len rúcho; zrovnám v zrkadle, čo vadí. (Hviezd.); pren. Zrovnali rumy mojej dumy. (Botto)

● hovor. expr. z. niekomu kosti zbiť niekoho; z. niečo so zemou úplne zničiť (obyč. mesto, nejaké osídlenie);

2. (čo) dať do poriadku, usporiadať, urovnať: V mysli si zrovnal všetko, čo sa včera stalo. (Zúb.) Nevedel si zrovnať, ako môže boh postihnúť takýmto nešťastím práve jeho. (Vans.)

3. (čo) uviesť do súladu, zladiť: Dopomohol mu najpríkrejšie protivy zrovnať na bratský súzvuk. (Hviezd.)

4. (čo s čím) Používa sa nesprávne namiesto porovnať: Je veľký rozdiel zrovnať predvojnovú krčmu s terajším družstvom. (Heč.) Dojem nedal by sa naskrze zrovnať s včerajším súmrakom. (Chrob.);

nedok. zrovnávať, -a, -ajú

|| zrovnať sa

1. (s čím) dostať sa do jednej (horizontálnej) roviny s niečím, stať sa rovným: A čo by sa zem s nebom zrovnala, nešla by za teba. (Tim.)

2. zried. dostať sa do jednej (vertikálnej) roviny s niekým, s niečím, vyrovnať sa, porovanť sa: Keď sa im kone zrovnali, pozdravil. (Hor.)

3. (v čom) zhodnúť sa: V tom by sme sa dokonale zrovnali. (J. Chal.) Nezrovnajúc sa v náhľadoch, ako vlny v zbehu prudkom sme sa od seba odrazili. (Štúr.);

nedok. zrovnávať sa

porovnať sa dok. dohodnúť sa; vyrovnať sa: Doká_ca neporovnali, dotát neviestu do kosteu̯a nevivédli (Záh. Ves MAL)

porovnať¹ dok. strsl, zsl zistiť zhodné a rozdielne vlastnosti dvoch al. viacerých vecí, javov ap., prirovnať: Ke_ci porovnau̯ naše poľe z dľhánskim, to už bolo inuo poľe (Krivá DK); Gazda mau̯ šezďesiad rokou, aľe ňedau̯ sa porovnaťi zo sluhom (Bánovce n. Bebr.); Priložel ti prúti k sebe, porovnal dúšku a čo trčaľi, to odrezal ti konce (Rajec ŽIL)

porovnať² dok. jtrenč (postupne) upraviť, urovnať, zarovnať: Súkno moseli aspom každé dve hodini z hunku vitáhnut, porovnad a znovu do hunka uložit (Dol. Súča TRČ)

porovnať dk
1. čo (o zemi) zarovnať, vyrovnať: (zem treba) náležite ze zeleznu bránu pobrániť, tež se smikem porownat (BiN 1799)
2. zistiť zhodné al. rozdielne vlastnosti niečoho: exaeqvanda sunt facta dictis: s rečama magu se porownati práce (KS 1763)
3. práv koho (s kým), čo urovnať, zmieriť sporné stránky; vyrovnať majetkovo-právne záležitosti: my, nize psane osoby zawolany gsucze od Anny Yurdowich, abichme gich w statku po nebosstikowy porownaly (ČACHTICE 1667); Pismo sw. nemuže wssechny se wiskitugicy wiry porownaty (Le 1730); nesworné bratri gsem porownal (WU 1750); utikali sme se k slavnej stolici, aby nas z našimi pany porovnala a do poradku dobreho uvedla (V. BOROVÉ 1775 LP); nowosedlačka žalobu zložila na Iana Ruszko, že geg ze zahrady odobral, kterym sa deputacya wissle, aby wec porownala (PONIKY 1797); -ávať ndk k 1: fistuco: s kyganicú bigem, urownáwám, porownáwám; plano: rownám, porownáwám (KS 1763); k 2: hodnost sweta tohoto sa geg (Márii) nemože porownawat (SJ 18. st); k 3: depaciscor: z ňekym se zgednáwam, porownáwám, porownánj činjm (KS 1763); porovnať sa dk práv dohodnúť sa o spornej záležitosti, zmieriť sa, pomeriť sa, pokonať sa: wjznawame temto psanim, ze sa tito dwa pred namy porownaly a dokonaly (SLIAČE 1589); o tom sem ya dobre powedomj, že yak se z Telekessym pan Iakussicz porownal, ty mista prinaležeju k Wrssatskemu zámku (NEMŠOVÁ 1633); ale sme se my pomerelj a porownali (KRUPINA 1643); ten kdož bližniho sweho urazil, nema se stiděti uraženeho odprosity, s njm se smiriti a porownati (CO 17. st); pred rokem se slavnim panstvim sme se porovnali každoročne 40 fl na misto devatku v hotovych penazoch davati (DETVA 1793 LP); -ávať sa ndk: concordo: srownáwám se, porownáwám se (KS 1763); depaciscor: porownáwám se (CL 1777)