Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

porodiť dok. priviesť na svet dieťa, odb. i mláďa: žena mu p-la syna; srnka p-la mladé

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
porodiť ‑í ‑ia dok.

porodiť vydať zo svojho tela dieťa • priniesť/priviesť na svet: porodiť, priniesť na svet dvojčencetrocha expr. poviť: povila zdravého synakniž. zrodiť: zrodila syna už vo vyššom vekuhovor. zastaráv. zľahnúť: nevesta zľahla už s tretím dieťaťomhovor. expr. rozsypať sa: každú chvíľu sa rozsype

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

porodiť, -í, -ia dok. (koho, čo i bezpredm.) dať život novému tvorovi, priviesť na svet dieťa, mláďa (o žene, odb. i zvieracej samici): žena porodila dieťa; p. mŕtve dieťa; predčasne p.; suka porodila mladé;

pren. dať vznik niečomu, byť pôvodcom niečoho: Nemala táto noc zaniknúť v takej tichosti, ako ju deň porodil. (Hor.)


rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

Morfologický analyzátor

porodiť dokonavé sloveso
(ja) porodím VKdsa+; (ty) porodíš VKdsb+; (on, ona, ono) porodí VKdsc+; (my) porodíme VKdpa+; (vy) porodíte VKdpb+; (oni, ony) porodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) porodil VLdsam+; (ona) porodila VLdsaf+; (ono) porodilo VLdsan+; (oni, ony) porodili VLdpah+;
(ty) poroď! VMdsb+; (my) poroďme! VMdpa+; (vy) poroďte! VMdpb+;
(nejako) porodiac VHd+;
poroďiť poroďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor