Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

porobiť1 dok.

1. distrib. k robiť: p. prípravy na cestu, všetko si p-l sám

2. urobiť, vykonať: p. krik; čo si to p-l?

3. počariť, pobosorovať: jej pohľad mu p-l; statok nedojí, akoby mal p-ené;

nedok. porábať -a

1. k 3

2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?

// porobiť sa

1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče

2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami


porobiť2 dok. zbaviť slobody, podrobiť: p-enie národov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
porobiť ‑í ‑ia dok. (podrobiť)
porobiť ‑í ‑ia dok. (urobiť); porobiť sa

porobiť -bí -bia porob! -bil -biac -bený -benie dok.


porobiť sa -bí sa -bia sa -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.


porobiť si -bí si -bia si porob si! -bil si -biac si -bený -benie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


porobiť sa p. stať sa


porobiť1 1. p. urobiť 1 2. p. počariť 1, urieknuť


porobiť2 p. podrobiť (si)


stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúťporieknuťporiecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni!počarovaťpočariťučarovaťučariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadomporobiťpobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorovanézarieknuťzariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastiezried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

porobiť sa, -í, -ia dok.

1. postupne sa urobiť, vytvoriť, spraviť (vo väčšom množstve): porobili sa mu hrče, vredy ap.;

2. len v 3. os. j. č. (bezpredm. i komu, s kým, s čím) stať sa, prihodiť sa: Čože sa porobilo — azda sa vadia? (Ráz.-Mart.) Vypytoval sa, čo sa tomu rečníkovi porobilo, keď sa zjašil a zutekal. (Zgur.) Otec, čože sa to porobilo s vami? — zahorekovala Zuza. (Skal.); hovor. Čo sa ti porobilo?! výraz údivu, čo je s tebou?


porobiť1, -í, -ia dok. (čo) postupne robiť, spraviť, vykonať (obyč. viac prác, úkonov ap.): p. (všetku) robotu; p. prípravy; p. návštevy (Kuk.); už mám všetko porobené; Porobí poriadok v kuchyni. (Heč.) Večer porobí ešte doma, čo stihne. (Laz.) Pani majstrová porobila strašný krik. (Stod.) Čo si to porobil?! vykonal, vyviedol si niečo zlé, neprístojné

|| porobiť si hovor. vykonať všetky práce, splniť úlohu, povinnosti ap.: Tým viac bolo dievok a paholkov domácich. Porobili si, prišli sa zabaviť. (Taj.) Veď je (dieťa) také dobré; porobím si, alelen ma viaže. (Taj.)


porobiť2, -í, -ia dok. (komu) podľa predstáv poverčivých ľudí spôsobiť niekomu urieknutie, počariť, počarovať: Ty ju nechceš z lásky, ale preto, že ti jej bezbožná mať porobila. (Kuk.) Drak mu porobil, zariekol ho. (Chrob.); pren. Tento Paľov pohľad jej porobil za dievoctva a ešte stále na ňu pôsobil (Tat.) zapôsobil na ňu silným dojmom, očaril ju; má porobené niekto ho (ju) uriekol;

nedok. porábať2, -a, -ajú


porobiť3, -í, -ia dok. (koho, čo) úplne zbaviť osobnej, politickej al. hospodárskej slobody, ujarmiť, podrobiť: p. národy

porobiť dok.
1. csl postupne vykonať, urobiť, spraviť (obyč. viac prác, úkonov ap.): Ešťe tí starí tam porobiľi kolibi čuo aj spávali (Tvrdošín TRS); To ke_ca takto porobela polná robota, bou̯ záprah ždi, boli koňe, lebo voľi (Tek. Breznica NB); Ke_ca porobila robota a časi sa pokaziľi, priadlo sa na kolovratoch (Detva ZVO); Boľi porobenie takie doske a tag zme na tích spávaľi (Lišov KRU); Dau̯ porobit náboje, zbroje, šecko (Záh. Bystrica BRA); Opigluj mi zásceru, ale abi si volačo ňeporobila! (Jablonec MOD); Jaj, čo sce to porobili? (Koválov SEN); A toten už zme podžopkaľi z vidľičku, take smuški porobiľi (Baldovce LVO); Zo zrebia porobia kudzelki (Rankovce KOŠ)
L. porobiť poriadok (Rim. Píla RS) - urobiť testament
F. jaku bohiňu śi porobiu̯? (Sobrance) - čo zlé si vykonal?
2. csl spôsobiť urieknutie, počariť, pobosorovať: Ľuďe vraveľi, že nam to porobiľi planie ženi (Závadka n. Hron. BRE); Tag jéj dal porobit, aš s toho onezdravela (Lubina NMV); Dala mu bohiňi porobiť, nus si hu musel záť (Bošáca TRČ); Mu porobiľi (strigy), že do roka nemohol s posceli stanuc (Hnilec SNV); To Maria porobila, že kozi ňemaju mľika, no ta še mušela priznac (Brezina TRB)


porobiť sa dok.
1. postupne sa urobiť, vytvoriť, vzniknúť (vo väčšom množstve): To sa im potom takie uhre, takie hrče porobilej na chrpťe (V. Lom MK); A ľen sa mu porobeľi také fľaki po rukách, po nohách, akási choroba to musela bic (Rajec ŽIL)
2. iba v 3. os. jedn. č. csl prihodiť sa, stať sa: Povedá jej, že jaká je ľen milá, že čuo sa jej porobilo? (Krásna Hôrka TRS); Ten jeden sa ma píta: Čuj, čo sa vám porobilo? (Ružindol TRN); Ta co śe porobilo? (Sobrance)


porobiť si dok. strsl, zsl vykonať všetky práce, splniť úlohu, povinnosti: A už aňi si ňeľíhau̯, porobiu̯ si okolo statku (Lešť MK); Ňepohnú sa z domu, kím si šetku robotu neporobiu̯ (Krivá DK); Uš sce si šetki úlohi porobeľi? (Rajec ŽIL)

porobiť dk
1. čo (viac vecí al. postupne) urobiť, vykonať niečo: Mylczyczane nyze tych haty, ktere tento rok byly porobyly w teg zygothy (TRENČÍN 1583); welike sskody mi porobili haydussy (RUŽOMBEROK 1605); pod wrsskom pri Neresnicy biwali panskye kossyariska, s kterich potom zahradi porobili (ZVOLEN 1677); wie-li swedek, gakowe zlodegstwa (J. Revický) pominulimi roki porobil (VELIČNÁ 1724); doloženu robotu w kasstily dobniczkem porobel nadepsany remenar trenczansky (TRENČÍN 1725)
2. trochu, málo urobiť: plane peragere, aliquid parare: porobiti (PD 18. st)
3. (o kultúrnej pôde) obrobiť: skoro porobym wynice a posegem (TOVARNÉ 1610); (obyvatelia) zeme sebe porobily (L. PORÚBKA 1784)
4. koho čím, za čo urobiť niekoho niečím: sedlakuw potom pan za hofere porobil (P. BYSTRICA 1677); prečo gich tess (Boh) zebrakama neporobi?; porobim was ribarmy (MS 1749; 1758)
5. v čo úplne podrobiť, ujarmiť: negslobodnegssj gest ten, kterj any w služebnost poroben gsa, bremeno služebnosty necjťy (PT 1796)
6. komu, čomu urieknuť, počariť: kteremuže (synovi) bolo porobene, skrze radu ginich lidj zwedel, že ona mu porobila (KRUPINA 1741); ani čloweku, ani statku nikdo porobit nemože (SJ 1770); p. sa neos stať sa, prihodiť sa: Waltar wedno ze swogou zenou sa spitowal, čuo bi sa geg porobilo (KRUPINA 1718); čuo že sa wam porobylo, mlada paničko? (BYSTRIČKA 1761)

porobiť porobiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu