porobiť1 dok.
1. distrib. k robiť: p. prípravy na cestu, všetko si p-l sám
2. urobiť, vykonať: p. krik; čo si to p-l?
3. počariť, pobosorovať: jej pohľad mu p-l; statok nedojí, akoby mal p-ené;
nedok. porábať -a
1. k 3
2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?
// porobiť sa
1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče
2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami
porobiť2 dok. zbaviť slobody, podrobiť: p-enie národov
porobiť -bí -bia porob! -bil -biac -bený -benie dok.
porobiť sa -bí sa -bia sa -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.
porobiť si -bí si -bia si porob si! -bil si -biac si -bený -benie si dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať • učariť • učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učaroval • porobiť • expr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť • urieknuť • uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť
2. expr. silne zapôsobiť • učariť • učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učaril • uchvátiť: krása mora nás uchvátila • expr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovala • expr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesol • nadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť • omámiť • opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil
podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinu • zotročiť • porobiť • ujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav) • podriadiť si: podriadenie si domorodcov • ovládnuť • opanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trh • uchvátiť • zmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa moci • expr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)
porobiť sa p. stať sa
porobiť1 1. p. urobiť 1 2. p. počariť 1, urieknuť
porobiť2 p. podrobiť (si)
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť • porieknuť • poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni! • počarovať • počariť • učarovať • učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom • porobiť • pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované • zarieknuť • zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie • zried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí
porobiť sa, -í, -ia dok.
1. postupne sa urobiť, vytvoriť, spraviť (vo väčšom množstve): porobili sa mu hrče, vredy ap.;
2. len v 3. os. j. č. (bezpredm. i komu, s kým, s čím) stať sa, prihodiť sa: Čože sa porobilo — azda sa vadia? (Ráz.-Mart.) Vypytoval sa, čo sa tomu rečníkovi porobilo, keď sa zjašil a zutekal. (Zgur.) Otec, čože sa to porobilo s vami? — zahorekovala Zuza. (Skal.); hovor. Čo sa ti porobilo?! výraz údivu, čo je s tebou?
porobiť1, -í, -ia dok. (čo) postupne robiť, spraviť, vykonať (obyč. viac prác, úkonov ap.): p. (všetku) robotu; p. prípravy; p. návštevy (Kuk.); už mám všetko porobené; Porobí poriadok v kuchyni. (Heč.) Večer porobí ešte doma, čo stihne. (Laz.) Pani majstrová porobila strašný krik. (Stod.) Čo si to porobil?! vykonal, vyviedol si niečo zlé, neprístojné
|| porobiť si hovor. vykonať všetky práce, splniť úlohu, povinnosti ap.: Tým viac bolo dievok a paholkov domácich. Porobili si, prišli sa zabaviť. (Taj.) Veď je (dieťa) také dobré; porobím si, ale — len ma viaže. (Taj.)
porobiť2, -í, -ia dok. (komu) podľa predstáv poverčivých ľudí spôsobiť niekomu urieknutie, počariť, počarovať: Ty ju nechceš z lásky, ale preto, že ti jej bezbožná mať porobila. (Kuk.) Drak mu porobil, zariekol ho. (Chrob.); pren. Tento Paľov pohľad jej porobil za dievoctva a ešte stále na ňu pôsobil (Tat.) zapôsobil na ňu silným dojmom, očaril ju; má porobené niekto ho (ju) uriekol;
nedok. porábať2, -a, -ajú
porobiť3, -í, -ia dok. (koho, čo) úplne zbaviť osobnej, politickej al. hospodárskej slobody, ujarmiť, podrobiť: p. národy
porobiť dok. 1. csl postupne vykonať, urobiť, spraviť (obyč. viac prác, úkonov ap.): Ešťe tí starí tam porobiľi kolibi čuo aj spávali (Tvrdošín TRS); To ke_ca takto porobela polná robota, bou̯ záprah ždi, boli koňe, lebo voľi (Tek. Breznica NB); Ke_ca porobila robota a časi sa pokaziľi, priadlo sa na kolovratoch (Detva ZVO); Boľi porobenie takie doske a tag zme na tích spávaľi (Lišov KRU); Dau̯ porobit náboje, zbroje, šecko (Záh. Bystrica BRA); Opigluj mi zásceru, ale abi si volačo ňeporobila! (Jablonec MOD); Jaj, čo sce to porobili? (Koválov SEN); A toten už zme podžopkaľi z vidľičku, take smuški porobiľi (Baldovce LVO); Zo zrebia porobia kudzelki (Rankovce KOŠ) L. porobiť poriadok (Rim. Píla RS) - urobiť testament F. jaku bohiňu śi porobiu̯? (Sobrance) - čo zlé si vykonal? 2. csl spôsobiť urieknutie, počariť, pobosorovať: Ľuďe vraveľi, že nam to porobiľi planie ženi (Závadka n. Hron. BRE); Tag jéj dal porobit, aš s toho onezdravela (Lubina NMV); Dala mu bohiňi porobiť, nus si hu musel záť (Bošáca TRČ); Mu porobiľi (strigy), že do roka nemohol s posceli stanuc (Hnilec SNV); To Maria porobila, že kozi ňemaju mľika, no ta še mušela priznac (Brezina TRB)
porobiť sa dok. 1. postupne sa urobiť, vytvoriť, vzniknúť (vo väčšom množstve): To sa im potom takie uhre, takie hrče porobilej na chrpťe (V. Lom MK); A ľen sa mu porobeľi také fľaki po rukách, po nohách, akási choroba to musela bic (Rajec ŽIL) 2. iba v 3. os. jedn. č. csl prihodiť sa, stať sa: Povedá jej, že jaká je ľen milá, že čuo sa jej porobilo? (Krásna Hôrka TRS); Ten jeden sa ma píta: Čuj, čo sa vám porobilo? (Ružindol TRN); Ta co śe porobilo? (Sobrance)
porobiť si dok. strsl, zsl vykonať všetky práce, splniť úlohu, povinnosti: A už aňi si ňeľíhau̯, porobiu̯ si okolo statku (Lešť MK); Ňepohnú sa z domu, kím si šetku robotu neporobiu̯ (Krivá DK); Uš sce si šetki úlohi porobeľi? (Rajec ŽIL)
porobiť dk 1. čo (viac vecí al. postupne) urobiť, vykonať niečo: Mylczyczane nyze tych haty, ktere tento rok byly porobyly w teg zygothy (TRENČÍN 1583); welike sskody mi porobili haydussy (RUŽOMBEROK 1605); pod wrsskom pri Neresnicy biwali panskye kossyariska, s kterich potom zahradi porobili (ZVOLEN 1677); wie-li swedek, gakowe zlodegstwa (J. Revický) pominulimi roki porobil (VELIČNÁ 1724); doloženu robotu w kasstily dobniczkem porobel nadepsany remenar trenczansky (TRENČÍN 1725) 2. trochu, málo urobiť: plane peragere, aliquid parare: porobiti (PD 18. st) 3. (o kultúrnej pôde) obrobiť: skoro porobym wynice a posegem (TOVARNÉ 1610); (obyvatelia) zeme sebe porobily (L. PORÚBKA 1784) 4. koho čím, za čo urobiť niekoho niečím: sedlakuw potom pan za hofere porobil (P. BYSTRICA 1677); prečo gich tess (Boh) zebrakama neporobi?; porobim was ribarmy (MS 1749; 1758) 5. v čo úplne podrobiť, ujarmiť: negslobodnegssj gest ten, kterj any w služebnost poroben gsa, bremeno služebnosty necjťy (PT 1796) 6. komu, čomu urieknuť, počariť: kteremuže (synovi) bolo porobene, skrze radu ginich lidj zwedel, že ona mu porobila (KRUPINA 1741); ani čloweku, ani statku nikdo porobit nemože (SJ 1770); p. sa neos stať sa, prihodiť sa: Waltar wedno ze swogou zenou sa spitowal, čuo bi sa geg porobilo (KRUPINA 1718); čuo že sa wam porobylo, mlada paničko? (BYSTRIČKA 1761)