jazda, -y, jázd ž.
1. pohyb z miesta na miesto na niektorom dopravnom prostriedku (pohybujúcom sa po zemi); pohyb takýchto dopravných prostriedkov: j. na koni, na lyžiach, na bicykli, na saniach; opatrná, neopatrná j.; terénna, skúšobná, cviční j.; j. auta; j. vpravo; spomaliť j-u;
2. voj. oddiel jazdcov, útvar pozostávajúci z jazdcov: kapitán jazdy (Hor.); útoky j-y;
jazdný príd.: j. kôň; j-á polícia; j-á dráha (Karv.); „j. poriadok“, správ. cestovný poriadok
poriadok, -dku m.
1. náležité al. obvyklé usporiadanie predmetov al. javov, náležitý, pravidelný stav: zaviesť, udržovať p.; dať, uviesť veci, záležitosti do p-u; porušiť obvyklý p.; mať veci v najlepšom (vzornom) p-u; robiť v byte, v skriniach p. upratovať, riadiť; udržovať byt v p-u; Chlapci museli ísť porobiť poriadok so statkom (Fel.) nachovať, obriadiť ho. Obriadil sa a šiel na dvor poriadky robiť. (Urbk.); abecedný p. usporiadanie podľa abecedy; chronologický p. usporiadanie podľa časovej postupnosti
● prísť do p-u, na p. a) usporiadať si svoje záležitosti; b) oženiť sa, zried. i vydať sa; dať sa do p-u a) obriadiť sa, upraviť sa; b) usporiadať si svoje veci, záležitosti: Bolo by už na čase, keby si sa s tou Katou dal do poriadku. (Skal.); (všetko) v poriadku, to je v p-u a) výrazy vyjadrujúce súhlas, spokojnosť; b) výrazy, ktorými sa ponúka obslužné; nemusíte vydať drobné; urobiť s niekým, s niečím (ľahký, krátky) p. poradiť si; Ja ťa naučím poriadku (na poriadok!) skrotím ťa, prinútim ťa poslúchať; nie je po p-u nie je správne: Nie je po poriadku, keď je niekto presvedčený, že iba to je dobré, čo on robí. (Fig.); bez (všetkého) p-u bez uváženia, nerozumne: Tára a pletie bez všetkého poriadku. (Kuk.) Tu som už zostal pri mrcha poriadku (Kuk.) nebolo tak, ako malo byť. Košeľu obrátil raz naopak, raz na líce a nikdy nemohol jej na poriadok prísť (Kuk.) nemohol sa vyznať, nevedel, ako má byť; tu čosi nie je v p-u, nie je s ním čosi (všetko) v p-u tak, ako má byť, ako býva; to nie je s kostolným p-om niečo nesúhlasí, nie je tak, ako má byť; mať niečo v (najlepšom, úplnom) p-u ako treba; nemá v hlave všetko v p-u nie je normálny; zastar. volať niekoho k p-u volať na zodpovednosť, žiadať vysvetlenie;
2. súhrn pravidiel, predpisov, zvyklostí, konvencií: skúšobný, služobný, domový, platový, organizačný, právny, volebný p.; Vypožičal si príslušnú knihu zo služobných poriadkov. (Sev.); domáci p.; verejný p.; cestovný p. plán príchodu a odchodu prostriedkov hromadnej prepravy, napr. vlakov, autobusov ap.; gram. p. slov (vo vete) slovosled; zastar. tanečný p. a) vopred určené poradie tancov; b) lístok, na ktorý sa tanečníci tanečniciam vopred zapisovali na určitý tanec;
3. spoločenská sústava, spoločenské zriadenie: ľudovodemokratický, socialistický, kapitalistický (spoločenský) p.; bojovať za nový, lepší (svetový, sociálny, spoločenský) p.; Darmo sa uchyľujete k fašistickým podvodom a terorom, ani nimi nezachránite vaše zhnité poriadky. (Smrč.)
4. zvyk, obyčaj, zásada: U vás taký poriadok: hosťa nachovaj, napoj. (Zat.) V špitáli je taký poriadok, že zdravší musia posluhovať takým, čo ležia. (Taj.) Jatková je mesto starodávne, drží sa niektorých kocúrkovských poriadkov., (Kuk.) Životné poriadky, ktoré prenášala do svojich prác, majú novohradský lokálny kolorit. (Mráz)
● čertové poriadky (Jes-á) zlé, nesprávne, nespravodlivé ap. usporiadanie vecí, neporiadky;
5. rad, poradie: Prišiel poriadok na mňa, aby som hovoril. (Bodic.) Podával im po poriadku ruku. (Kal.) Pretrhne prácu, čo je práve na poriadku, vynecháva ju alebo premieňa za inú. (Kuk.)
● niečo je na dennom p-u je obvyklé, často sa opakuje;
poriadkový2 príd. týkajúci sa poriadku, slúžiaci na udržanie poriadku: p-á služba, p-é predpisy