Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

poradiť dok.

1. dať radu: p. niekomu v ťažkostiach; p-li mi, ako mám postupovať

2. odporučiť, navrhnúť: p-l mi známeho odborníka, dobrú knihu

// poradiť sa

1. spýtať sa na radu: p. sa s odborníkom (o pláne)

2. vykonať poradu: p-l(i) sa o ďalšom postupe

// poradiť si vedieť si rady, pomôcť si: p. si v každej situácii, pretekári si ľahko p-li so súperom

čo si p-š? nič si nep-š výrazy rezignácie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poradiť ‑í ‑ia dok.; poradiť sa; poradiť si

navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrhurobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmenyproponovať: proponovaný plán sme neprijaliodporučiťporadiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydaniezastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie


poradiť poskytnúť radu, (priateľské) ponaučenie • dať radu: poradili nám, dali nám radu, aby sme boli opatrnínaradiť: naradili nás na správnu cestuodporučiť (poradiť ako možnosť, návrh): odporučil mi nemiešať sa do vecipošepnúťpošepkaťpošeptaťpošuškaťnašepnúťnašepkaťnašuškať (tajne, potichu): pošepkala, pošuškala kamarátke, aby si dávala pozor; čert mi našepkal, aby som ta šiel


poradiť sa p. prediskutovať


poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovaťrozobraťanalyzovaťrozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliťobjasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuťprežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetraťpreosiaťpreventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládaťuvládaťvyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sazhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuťosvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládaťpremôcťprekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poradiť, -í, -ia dok.

1. (komu) poskytnúť, dať radu: Pán doktor jej iste dobre poradí. (Zúb.) Čo máme robiť? Poraďte! (Kal.)

2. (komu čo, koho) odporučiť niekomu niečo, niekoho: Nemohli by ste nám poradiť hostinec niekde nablízku? (Kuk.) Veď by sa mi i zišla žena. Tetka, len mi poraďte niektorú. (Tim.)

|| poradiť sa (s kým, s čím, o čom, koho i bezrpedm.) opýtať sa niekoho na radu, vyžiadať si od niekoho radu v niečom: p. sa s lekárom, s odborníkom; Máme sa poradiť o neodkladných veciach. (Heč.) Treba sa nám poradiť, občania! (Ráz.) Amerikán šiel sa poradiť k advokátovi. (Tat.) Treba sa i doktorov poradiť. (Tim.) A si sa neporadila nikoho? (Kuk.)

Poradili ste sa rozumu (Kal.) rozumne ste uvažovali; hovor.: s dobrým sa poradil, s múdrou materou sa poradil rozumne uvažoval, konal; zlej matere sa poradil zle uvažoval, konal


poradiť si, -í, -ia dok. (s kým, s čím i bezpredm.) vedieť si rady, dať si rady, vedieť si pomôcť, zvládnuť niečo: S jedným dvaja ľahko si poradia. (Tim.) Videl, že ani po zlom si neporadí s chlapcom. (Tomašč.) Tri ženy v dome, a nevládzu si poradiť s robotou. (Zúb.) Čože ty — ty si chlap, mocný — poradíš si: ale ona! (Kuk.) Trochu rozmýšľal, kde by mal začať. No nevedel si poradiť. (Hor.)

Čo si poradíš? Čo si človek poradí? Nič si neporadíš. Človek si (nič) neporadí. Čo sa dá robiť? Čo má človek robiť? Nič sa nedá robiť.


radiť1, -í, -ia nedok.

1. (komu i bezpredm.) poskytovať, dávať radu, rady, ponaučenia, pokyny: dobre, zle niekomu r.; starý profesor, ktorý svojim žiakom radil vo všetkých situáciách (Vám.); Dobre vám chcem, keď vám radím: ste mladí, nepite! (Ondr.) Prišiel do dediny nový učiteľ: učil, radil. (Taj.)

2. (čo komu, čo, koho, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) navrhovať, odporúčať: Čokoľvek kto radil, všetko urobili. (Kuk.) Doktor radil každému slnečný kúpeľ. (Jes.) Nahovárali ho, aby sa oženil a radili mu istú Prešovčanku. (Záb.) Doktorov radia nesmele, tí zas radia kúpele. (Jes.) Jaroslav radil, aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Odísť mu i tak radí každý. (Tim.) Vypáliť dýzne, a bude — radil Grnáč. (Hor.) To by som ti neradil! Nerob to!;

opak. radievať, -a, -ajú;

dok. poradiť

|| radiť sa1

1. (o čom, s kým i bezpredm.) vymieňať si názory, rady, mať poradu o niečom: Začali sa radiť o veci. (Urb.) Radil sa so ženou ohľadom detí. (Taj.) Výborníci sa ticho radili. (Heč.) Radili sa, čo s chlapcom začať. (Kal.) Radili sa medzi sebou.

Kto sa radí, nezavadí (porek.) poradiť sa je prospešné, často uchráni pred chybou, omylom.

2. (koho) pýtať , žiadať od niekoho radu, pokyn, poučenie: Radili sa ma, či neviem o nejakom (sluhovi). (Kuk.) Ľudí sa raď a rozumu sa drž. (prísl.);

opak. radievať sa;

dok. poradiť sa

Morfologický analyzátor

poradiť dokonavé sloveso
(ja) poradím VKdsa+; (ty) poradíš VKdsb+; (on, ona, ono) poradí VKdsc+; (my) poradíme VKdpa+; (vy) poradíte VKdpb+; (oni, ony) poradia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) poradil VLdsam+; (ona) poradila VLdsaf+; (ono) poradilo VLdsan+; (oni, ony) poradili VLdpah+;
(ty) poraď! VMdsb+; (my) poraďme! VMdpa+; (vy) poraďte! VMdpb+;
(nejako) poradiac VHd+;
poraďiť poraďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor