poradiť, -í, -ia dok.
1. (komu) poskytnúť, dať radu: Pán doktor jej iste dobre poradí. (Zúb.) Čo máme robiť? Poraďte! (Kal.)
2. (komu čo, koho) odporučiť niekomu niečo, niekoho: Nemohli by ste nám poradiť hostinec niekde nablízku? (Kuk.) Veď by sa mi i zišla žena. Tetka, len mi poraďte niektorú. (Tim.)
|| poradiť sa (s kým, s čím, o čom, koho i bezrpedm.) opýtať sa niekoho na radu, vyžiadať si od niekoho radu v niečom: p. sa s lekárom, s odborníkom; Máme sa poradiť o neodkladných veciach. (Heč.) Treba sa nám poradiť, občania! (Ráz.) Amerikán šiel sa poradiť k advokátovi. (Tat.) Treba sa i doktorov poradiť. (Tim.) A si sa neporadila nikoho? (Kuk.)
● Poradili ste sa rozumu (Kal.) rozumne ste uvažovali; hovor.: s dobrým sa poradil, s múdrou materou sa poradil rozumne uvažoval, konal; zlej matere sa poradil zle uvažoval, konal
poradiť si, -í, -ia dok. (s kým, s čím i bezpredm.) vedieť si rady, dať si rady, vedieť si pomôcť, zvládnuť niečo: S jedným dvaja ľahko si poradia. (Tim.) Videl, že ani po zlom si neporadí s chlapcom. (Tomašč.) Tri ženy v dome, a nevládzu si poradiť s robotou. (Zúb.) Čože ty — ty si chlap, mocný — poradíš si: ale ona! (Kuk.) Trochu rozmýšľal, kde by mal začať. No nevedel si poradiť. (Hor.)
● Čo si poradíš? Čo si človek poradí? Nič si neporadíš. Človek si (nič) neporadí. Čo sa dá robiť? Čo má človek robiť? Nič sa nedá robiť.
radiť1, -í, -ia nedok.
1. (komu i bezpredm.) poskytovať, dávať radu, rady, ponaučenia, pokyny: dobre, zle niekomu r.; starý profesor, ktorý svojim žiakom radil vo všetkých situáciách (Vám.); Dobre vám chcem, keď vám radím: ste mladí, nepite! (Ondr.) Prišiel do dediny nový učiteľ: učil, radil. (Taj.)
2. (čo komu, čo, koho, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) navrhovať, odporúčať: Čokoľvek kto radil, všetko urobili. (Kuk.) Doktor radil každému slnečný kúpeľ. (Jes.) Nahovárali ho, aby sa oženil a radili mu istú Prešovčanku. (Záb.) Doktorov radia nesmele, tí zas radia kúpele. (Jes.) Jaroslav radil, aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Odísť mu i tak radí každý. (Tim.) Vypáliť dýzne, a bude — radil Grnáč. (Hor.) To by som ti neradil! Nerob to!;
opak. radievať, -a, -ajú;
dok. poradiť
|| radiť sa1
1. (o čom, s kým i bezpredm.) vymieňať si názory, rady, mať poradu o niečom: Začali sa radiť o veci. (Urb.) Radil sa so ženou ohľadom detí. (Taj.) Výborníci sa ticho radili. (Heč.) Radili sa, čo s chlapcom začať. (Kal.) Radili sa medzi sebou.
● Kto sa radí, nezavadí (porek.) poradiť sa je prospešné, často uchráni pred chybou, omylom.
2. (koho) pýtať , žiadať od niekoho radu, pokyn, poučenie: Radili sa ma, či neviem o nejakom (sluhovi). (Kuk.) Ľudí sa raď a rozumu sa drž. (prísl.);
opak. radievať sa;
dok. poradiť sa