Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poradiť dok.

1. dať radu: p. niekomu v ťažkostiach; p-li mi, ako mám postupovať

2. odporučiť, navrhnúť: p-l mi známeho odborníka, dobrú knihu

// poradiť sa

1. spýtať sa na radu: p. sa s odborníkom (o pláne)

2. vykonať poradu: p-l(i) sa o ďalšom postupe

// poradiť si vedieť si rady, pomôcť si: p. si v každej situácii, pretekári si ľahko p-li so súperom

● čo si p-š? nič si nep-š výrazy rezignácie

poradiť -dí -dia poraď! -dil -diac -dený -denie dok.

poradiť sa -dí sa -dia sa poraď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

poradiť, -í, -ia dok.

1. (komu) poskytnúť, dať radu: Pán doktor jej iste dobre poradí. (Zúb.) Čo máme robiť? Poraďte! (Kal.)

2. (komu čo, koho) odporučiť niekomu niečo, niekoho: Nemohli by ste nám poradiť hostinec niekde nablízku? (Kuk.) Veď by sa mi i zišla žena. Tetka, len mi poraďte niektorú. (Tim.)

|| poradiť sa (s kým, s čím, o čom, koho i bezrpedm.) opýtať sa niekoho na radu, vyžiadať si od niekoho radu v niečom: p. sa s lekárom, s odborníkom; Máme sa poradiť o neodkladných veciach. (Heč.) Treba sa nám poradiť, občania! (Ráz.) Amerikán šiel sa poradiť k advokátovi. (Tat.) Treba sa i doktorov poradiť. (Tim.) A si sa neporadila nikoho? (Kuk.)

● Poradili ste sa rozumu (Kal.) rozumne ste uvažovali; hovor.: s dobrým sa poradil, s múdrou materou sa poradil rozumne uvažoval, konal; zlej matere sa poradil zle uvažoval, konal

poradiť si, -í, -ia dok. (s kým, s čím i bezpredm.) vedieť si rady, dať si rady, vedieť si pomôcť, zvládnuť niečo: S jedným dvaja ľahko si poradia. (Tim.) Videl, že ani po zlom si neporadí s chlapcom. (Tomašč.) Tri ženy v dome, a nevládzu si poradiť s robotou. (Zúb.) Čože ty — ty si chlap, mocný — poradíš si: ale ona! (Kuk.) Trochu rozmýšľal, kde by mal začať. No nevedel si poradiť. (Hor.)

● Čo si poradíš? Čo si človek poradí? Nič si neporadíš. Človek si (nič) neporadí. Čo sa dá robiť? Čo má človek robiť? Nič sa nedá robiť.

radiť¹, -í, -ia nedok.

1. (komu i bezpredm.) poskytovať, dávať radu, rady, ponaučenia, pokyny: dobre, zle niekomu r.; starý profesor, ktorý svojim žiakom radil vo všetkých situáciách (Vám.); Dobre vám chcem, keď vám radím: ste mladí, nepite! (Ondr.) Prišiel do dediny nový učiteľ: učil, radil. (Taj.)

2. (čo komu, čo, koho, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) navrhovať, odporúčať: Čokoľvek kto radil, všetko urobili. (Kuk.) Doktor radil každému slnečný kúpeľ. (Jes.) Nahovárali ho, aby sa oženil a radili mu istú Prešovčanku. (Záb.) Doktorov radia nesmele, tí zas radia kúpele. (Jes.) Jaroslav radil, aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Odísť mu i tak radí každý. (Tim.) Vypáliť dýzne, a bude — radil Grnáč. (Hor.) To by som ti neradil! Nerob to!;

opak. radievať, -a, -ajú;

dok. poradiť

|| radiť sa¹

1. (o čom, s kým i bezpredm.) vymieňať si názory, rady, mať poradu o niečom: Začali sa radiť o veci. (Urb.) Radil sa so ženou ohľadom detí. (Taj.) Výborníci sa ticho radili. (Heč.) Radili sa, čo s chlapcom začať. (Kal.) Radili sa medzi sebou.

● Kto sa radí, nezavadí (porek.) poradiť sa je prospešné, často uchráni pred chybou, omylom.

2. (koho) pýtať , žiadať od niekoho radu, pokyn, poučenie: Radili sa ma, či neviem o nejakom (sluhovi). (Kuk.) Ľudí sa raď a rozumu sa drž. (prísl.);

opak. radievať sa;

dok. poradiť sa

poradiť dok. (porajiť)
1. csl dať radu, ponaučenie: Apka im z ďačneho srca poraďili, čo veďeľi (Čelovce MK); Muojmu ocovi poraďiu̯ čižmár z Lupči, abi visiali zo metrák ťej tomášovej múčki (Podkonice BB); A to mu henten somár starí poradzel, abi tam išiel (Rajec ŽIL); Nemožem ťi poradzit nic, ale mám bratra (Jablonové MAL); Bars śi mi dobre porajila (Niž. Kamenica KOŠ)
2. csl odporučiť, navrhnúť: Tetka nám poraďila dobruo mesto, ďe sa maľini (Krivá DK); Tak potom už nevím, do poradzil tím ludom toho advokáta (Brestovany TRN); Rodziče mu porajiľi, žebi pošol ku tamti dzifce (Dl. Lúka BAR); Mamo, mohľi bi sce mi porajic dajaké dzifče, žebim śe už ožeňil (M. Slivník SAB)

poradiť sa dok. (porajic śe)
1. csl spýtať sa na radu: Prišó som sä s vamí poradžič, šva urobiť (Brusník REV); Sa poradzili spolu a hovorí mužovi: Čuj, víš co? (Ružindol TRN); Na druhí deň zme boli poradzení z mužem, že ideme g ocovi (Bernolákovo BRA); Išla som pred ním ale desat krokóf, a friško oni boli poradzení (Ružindol TRN); Kazala śe mi s tebou porajic, bo ti taka starša (Torysa SAB)
2. vykonať poradu: Hovorel, že tak sa poradzeľi na víbore a že tak sa to aj urobí (Rajec ŽIL); Poradzeľi zme sa, čo kerá doňese a čo budze treba kúpic (Domaniža PB)

poradiť si dok. csl vedieť si (dať si) rady, pomôcť si, zvládnuť niečo: A keď už boli dvaja, tedi si uš poradeľi (Tek. Breznica NB); Aľe už običäjňe si ňeveďela sama poradiť (Žaškov DK); Ňijako si chudág ňemohóv poraďiť, darmo sťev, abi bolo dobre (Lapáš NIT); Maľi me i dve kozi, ja aj pre ňih aš plakal, už z ňima ňemoh ňejag ras poradzic (Brezina TRB)

porajiť p. poradiť

porajiť sa p. poradiť sa

poradiť dk
1. komu, čomu (v čom) poskytnúť, dať radu: jestliže by pak nemohlo nam zleveno byti, museli bych svej nuze jináče poradiť (SMOLENICE 1538 VLP) pomôcť si: onj mne w tom poradili, abich se wrchnosti vtekl (M. JÁN 1608); gestly kdo potrebuge raddy, porad mu (KoB 1666); chtegjce w takoweg duležiteg potrebe sobe poradit (SEDLIČNÁ 1732); any sem geg nisst neporadil (PRIEVIDZA 1756)
L. svojmu vedomiu p. urobiť zadosť, čo sa dá: (ja) Barbora Mokrowa chczegicze dobre swemu swedomy poradyti a swe ditky gistegssych vczinity, dala sem do meskych knych zapisaty (TURANY 1652)
2. komu čo, koho odporučiť; naviesť niekoho na niečo: poradilo mu wlastnj milowanj, aby mladence zabil (SK 1697); zadost porady hrych (Le 1730); (Anče) bila bi wám lepssé spádánj poradďila (BA 1789); usilugž se nam takoweho krale poraďiti, ktery by zakonum se poddal (PT 1796); poradzovať [-ďo-] ndk k 2: persvadeo: poraďugem, radu dáwám ňekomu (KS 1763); spjcymu ffalessné wideňá poradugú, čo bedliwému werné wideňá nemožu (BlR 18. st); poradiť sa dk
1. koho, od koho, s kým o čom, o čo, v čom spýtať sa niekoho na radu: my spolecznie poradiwssie sie (ŽK 1482); neb se v tom poradili dva bašove tagne (HP 1566); odpowedy žadney nedam, dokud se neporadym meho patrona (RUŽOMBEROK 1576); staral se jest cisar, o to se poradit z bašmi (HP 1596); Laczko Zednik poradiwsse se niektorich dobrich lidi (BÁNOVCE n. B. 1608); o ňegakég weci poraditi se z někým (KS 1763); abychom se o tom ňekterého, w teg wěcy zběhlého, poradili (MPS 1777); yssel Zeno k modlám, aby sa gich poradil a spital; od tychto sa porad a winauč (MK 18. st);
x. pren když sem se poradil pisem starodávných (SPa 1716)
L. p. sa rozumu rozumne uvážiť: poradiwssy se zdraweho rozumu, rozwažili dobre (ZVOLEN 1572); odpowedela na to, ze sa musy swogeho rozumu poradit (KRUPINA 1739)
F. lepssit se poradit, hrube se nekwapit (BV 1652)
2. vymeniť si názory, mienky na niečo, spraviť poradu o niečom; dohodnúť sa: us sa poradili boly, yako gich pobity magy (B. ŠTIAVNICA 17. st); poradily se, aby daly pozor na tu wecz; na tom zustaly a poradily se (s. l. 1711); v zakone zbehly a starssj z lidu poradilj se, abj (KT 1753); poradzovať sa ndk k 1: consulto: radjm se, porádďugem se (KS 1763); p. si dk vedieť si rady, vedieť si pomôcť: dobre si porady, kdo s pole, zahrady owoce, zbozy schowa (BV 1652) rozumne urobí