porúcať -a dok. distrib. k rúcať: p. figúrky
// porúcať sa: domy sa p-li
porúcať p. zrúcať
porúcať sa p. zrútiť sa 1
rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)
2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali
3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1
zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)
zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)
2. p. spadnúť 1, 3
zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice
2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)
p. aj zvrhnúť
3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených
porúcať, -a, -ajú dok. (čo) postupne (viac vecí) zvaliť, pováľať, zrúcať: Hradby okolo mesta porúcali. (Al.) Kam sa obráti, všetko porúca svojimi bedrami. (Tim.); pren. Všetko hotové, len oddávky, a ty všetko porúcaš! (Kuk.) pokazíš. Keby bola moja (žena), ja by jej porúcal rohy (Kuk.) skrotil by som ju, naučil poriadok.
|| porúcať sa postupne sa zrútiť, zvaliť sa, rozpadnúť sa: Dnes u nás zlé sú cesty, čo most — sa ide porúcať. (Jes.); pren. Medzi nimi porúcali sa teraz všetky mosty (Švant.) nič ich nespája, odcudzili sa
rúcať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) meniť na zrúcaniny, váľať, búrať: r. mestá, hradby, domy; pren.: r. tróny odstraňovať panovníkov, vládcov; r. plány kaziť; r. dôveru niekoho (Bod.) otriasať; r. spoločenské náhľady (Jes.) ukazovať ich neschopnosť, odstraňovať ich;
2. (čo na koho) hádzať, vrhať: pren. r. hanbu na niekoho (Tat.) ohovárať ho;
dok. zrútiť, zrúcať, porúcať
|| rúcať sa
1. rozpadávať sa: Zámky sa rúcajú. (Jégé); pren.: rúca sa staré hniezdo (Vaj.) rodina sa rozpadáva; Rúcajú sa všetky veterné zámky (Al.) zmarené sú nádeje; Svet sa mu rúcal pred očami (Urb.) menil sa; Ľahne si v hornej izbe, a pre mňa za mňa: rúcaj sa svete! (Heč.) nech sa stane čo chce;
2. padať dolu: skaly sa rúcali (Švant.); vrchy sa rúcali (Bod.); vodopád sa rúca zo skaly (Bod.) padá, rúti sa; pren.: rúca sa obloha (Botto) deje sa niečo hrozné;
dok. zrúcať sa, zrútiť sa