Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

popustiť -sť/-i! dok.

1. trocha pustiť, povoliť, uvoľniť: p. (si) opasok, p. koňovi uzdu

2. upustiť od niečoho, ustúpiť, vzdať sa: nechcel v ničom p., p. zo svojho sebectva; dohodli sme sa, že nep-me

3. prestať držať, pustiť: tašku nep-l z ruky ani na chvíľu, p. povraz

4. stratiť súdržnosť, roztrhnúť sa: nohavice na kolene p-li

5. (o javoch) prestať účinkovať, zmierniť sa: zlosť ho p-la, zima p-la

6. prenechať, prepustiť, odstúpiť: p. majetok synovi, z tých vecí ti nep-m ani jednu

p. uzdu (fantázii, hnevu ap.) dať voľnosť;

nedok. popúšťať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
popustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicuuvoľniťpopustiťpovoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opratyupustiť: schválne upustila vreckovku

2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustkuuvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deňvypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzincapripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístrojotvoriťhovor.: zapáliťzažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízorspustiť: spustiť stroj

5. p. prdnúť


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

popustiť, -í, -ia, rozk. -pusti/-pusť dok.

1. (čo, i bezpredm.) trochu pustiť, povoliť, uvoľniť niečo napäté, tesné: p. (si) remeň, opasok; p. šaty; p. koňovi uzdu; Anča popustila napäté svaly tela. (Gráf) Všetko v nej popustilo, odmäklo akosi; zaplakala. (Kuk.); šport. p. v tempe zmierniť tempo; pren. Ženy popustili si jazyky (Kuk.) začali veľa rozprávať, klebetiť; tech. p. oceľ ohriať na určitú teplotu a znova ochladiť (aby sa zmiernilo vnútorné napätie a krehkosť)

p. uzdu niekomu, niečomu dať niekomu, niečomu väčšiu voľnosť: p. uzdu fantázii, zvedavosti, myšlienkam; popustiť uzdu svojmu peru (Tal.); uzdu popustiť našej ľudskej prírode (Jégé);

2. (z čoho, od čoho, čo, komu i bezpredm.) prejaviť povoľnosť, ústupčivosť v niečom, vzdať sa niečoho, upustiť od niečoho, povoliť: p. zo svojho úmyslu; popustiť trochu zo svojho tajnostkárstva (Urb.); Väčšina mala tvrdé hlavy, nepopustili zo svojho. (Skal.) Nepopustí od svojich plánov. (Fab.) Teraz nechcelo sa (jednanie) pohnúť. Ani jeden nechcel ani grajciarom popustiť. (Kuk.) Kvôli dobrej spoločnosti človek dač i popustiť musí. (Lask.) Ty si sa prvej prihovorila materi — teraz je na nej rad, nech i ona popustí. (Kuk.) Bolo treba vydržať, nepopustiť. (Škult.)

3. (čo) vypustiť (z rúk), prestať držať, uvoľniť: Vlk v behu nepopustil kožuch. (Fig.) Bibliu z rúk nepopustia a čertov páchajú. (Fig.) Z druhého boku kráčal Ondrík, nepopustiac povraz z ruky. (Lask.) Roboty z ruky nepopustil. (Taj.) Nepopustil ho (šlabikár) ani na chvíľku. (Kuk.); pren. Andrej bol vtrhnutý i do politického víru, ktorý ho nepopustil (Vaj.) ostal natrvalo pri politickej činnosti; pren. Mama nepopustí rozum z hrsti, nikomu sa nepodarí len tak ľahko ju prekabátiť (Fig.) neprestane sa kontrolovať, rozmýšľať.

4. stratiť súdržnosť, povoliť tlaku, napätiu: dvere pod náporom popustili; látka popustila; Parožky popustili, odlomili sa. (Kuk.)

5. (koho i bezpredm.) (o fyzických i duševných pocitoch a o niektorých prírodných stavoch) prestať sa prejavovať, prestať účinkovať (u niekoho), zmierniť sa, povoliť: Hnev ju popustil. (Skal.) Záduch ho popustí. (Heč.) Hanina meravosť konečne popustila. (Jes.) Tieseň popustila aj starých aj deti. (Taj.) Mrazy popustili. (Taj.) Triaška popustila. (Kuk.); večerom, keď horúčava popustila. (Kuk.); Potešil sa, že ho v robote popustia záhrobné myšlienky. (Jaš.)

6. (čo komu, z čoho) prenechať, prepustiť, odstúpiť niekomu niečo: Svojmu synovi toľký majetok popustiť? (Kal.) Nepopustí ani zo skúseností nadobudnutých v Amerike. (Laz.) Z tých (plachát) ti nepopustím ani jednu. (Laz.) Popusť miesto svoje Chruňovi. (Záb.)

7. zried. (čo) prestať sa niečomu venovať, zanechať, opustiť: Popustil sedliacku robotu a začal špekulovať. (Taj.)

8. zried. (čo) dať niečomu klesnúť, spustiť dolu, opustiť: V rukách popustených čiapočku si drží. (Pláv.);

nedok. popúšťať1, -a, -ajú

|| popustiť sa

1. (čoho, koho) prestať sa držať, pustiť sa: Nechcela sa popustiť rytierovej ruky. (Dobš.) Držali sa obidvaja. Paulinka sa ho nechcela popustiť. (Tat.)

2. zried. dať sa do niečoho, začať niečo, pustiť sa do niečoho: To bol sok, s ktorým netrúfal si popustiť sa do zápasu. (Šolt.) Drobná čamrva okolo neho popustila sa do tanca. (Šolt.);

nedok. k 2 popúšťať sa

Morfologický analyzátor

popustiť dokonavé sloveso
(ja) popustím VKdsa+; (ty) popustíš VKdsb+; (on, ona, ono) popustí VKdsc+; (my) popustíme VKdpa+; (vy) popustíte VKdpb+; (oni, ony) popustia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) popustil VLdsam+; (ona) popustila VLdsaf+; (ono) popustilo VLdsan+; (oni, ony) popustili VLdpah+;
(ty) popusť, popusti! VMdsb+; (my) popustime, popusťme! VMdpa+; (vy) popustite, popusťte! VMdpb+;
(nejako) popustiac VHd+;
popust'iť popust'iť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor